Keď mal Zane Li deväť rokov, do rodiny prišlo druhé dieťa a s ním aj neúnosná pokuta. Úrady ich potrestali za porušenie jedinej povolenej gravidity sumou 100-tisíc juanov, čo pre ich domácnosť predávajúcu ryby na trhu znamenalo takmer trojnásobok ročného zárobku.
Zane tak rýchlo vymenil detstvo za povinnosti – školské prázdniny trávil pri matkinej predajni, domácnosť držal v chode on. Dnes má 25 a v otázke rodičovstva má jasno: nechce ho zažiť. Štát, ktorý kedysi hrozil pokutami za „nadbytočné“ deti, ho teraz naliehavo prosí, aby ich mal aspoň tri. Píše o tom CNN.
Štát rozdáva peniaze, ale dôvera je mŕtva
Čínska vláda nedávno oznámila nový systém príspevkov – každé dieťa do troch rokov prinesie ročne 3600 juanov. Spätne od januára. Plán sa má dotknúť až 20 miliónov domácností a z rozpočtu ukrojí 90 miliárd juanov.
Li len krúti hlavou. „Náklady na dieťa sú obrovské a tých 3600 je len smiešna kvapka v mori,“ hovorí. Jeho magisterské štúdium si musel pokryť študentským úverom.
Štúdia pekinského inštitútu YuWa ukazuje, že priemerné náklady na výchovu jedného dieťaťa do dospelosti dosahujú 538-tisíc juanov, čo je šesťnásobok tamojšieho HDP na obyvateľa. V Šanghaji sa suma prehupne cez milión, v Pekingu sa blíži k rovnakej hranici. Li, ktorý momentálne zvažuje doktorát, nevidí dôvod riskovať život v ešte väčšej neistote. „Nie som kapitalista a moje dieťa by to nemalo o nič lepšie. Len viac trápenia,“ tvrdí.
Spomienky, ktoré bolia
Mnohí mladí Číňania na vlastnej koži zažili represie jedného dieťaťa. Niektorí boli ukrytí pred úradmi, iní boli svedkami toho, ako ich rodičia platili za ich existenciu pokuty.
Gao, dnes 27-ročná, vyrástla v horskej oblasti provincie Guizhou. Jej rodičia sa pokúšali získať syna a narodili sa im štyri dcéry. Aby sa vyhli postihom, poslali ich k starej mame. Dnes žije v Jiangsu a deti nechce. „Ak viem, že mu neviem zabezpečiť dôstojný život, potom je rozhodnutie nemať dieťa prejavom láskavosti,“ hovorí. „Rozhodne nechcem, aby moje dieťa prežilo to, čo ja – bez šance na únik zo dna.“
Sľuby o lepšom živote vybledli
Časom sa zrútila aj jedna z najväčších istôt generácie mileniálov, že vzdelanie a tvrdá práca ich dovedú ďalej ako rodičov. Dnes si nevedia dovoliť bývanie, titul im nezaručí nič a bez konexií sú stratení.
June Zhao vyrastala v pekinskom Haidiane, štvrti, kde deti od mala tlačia k výkonom. Už ako tretiačka mala cez víkendy doučovania a aj tak bola pozadu. Vyštudovala v zahraničí, no rodinu si predstaviť nedokáže. „Dala som do toho všetko, ale nedostala som takmer nič späť,“ hovorí. Po práci jej zostanú dve až tri hodiny denne. Jej známi pracujú v režime „996“ – od deviatej ráno do deviatej večer, šesť dní v týždni.
Systém zlyháva najmä voči ženám
Zhao sa díva späť na detstvo a vidí matku – vyčerpanú, ale večer ešte riešiacu domáce úlohy. „Na vlastné oči som videla, ako to mala mama ťažké. Viem, že ženy nesú oveľa väčšiu záťaž ako muži,“ hovorí. Čínske úrady medzitým apelujú na ženy, aby sa vrátili k „ctnostnej úlohe matky a manželky“. V realite však narážajú na generáciu vzdelaných, ambicióznych žien, ktoré chcú rovnosť.
Demografka Emma Zang z Yaleu tvrdí: „Nemôžete očakávať, že ženy sa len tak vrátia do minulosti. Chcú flexibilitu, otcovskú dovolenku, ochranu v práci. Inak sa pôrodnosť nezmení.“ A dodáva: „Štát chce viac detí, ale neprispôsobil tomu spoločnosť. Rodičovstvo momentálne vyzerá ako pasca. A najmä ženy to vidia veľmi jasne.“
