Francúzsko, Taliansko, Litva. Česko, Slovensko. Verejnoprávna televízia a rozhlasové stanice v Európe čelia značným rozpočtovým škrtom a stávajú sa cieľom otvoreného nepriateľstva krajnej pravice. Rastúca moc nacionalistických strán núti tieto médiá preukazovať svoju užitočnosť a súčasne čeliť tvrdej konkurencii na trhu.
Parlamentná vyšetrovacia komisia vo Francúzsku koncom novembra 2025 zaútočila na piliere verejnoprávneho vysielania France Télévisions a Radio France. Rozhlas aj televízia sa tak teraz musia brániť napríklad obvineniam pravicových poslancov z „ľavicového úpadku“ plateného z verejných prostriedkov, upozorňuje agentúra AFP.
Podľa profesora komunikácie na Kodanskej univerzite Rasmusa Kleisa Nielsena síce Európa nie je v rovnakej situácii ako Spojené štáty, kde prezident Donald Trump zrušil všetko federálne financovanie rozhlasu NPR a televízie PBS, napriek tomu sú však niektoré politické tlaky v Európe veľmi podobné. Nielsen vysvetľuje, že k dlhodobej kritike zo strany politikov a súkromného sektora sa pridala nová vlna útokov. Táto vlna podľa profesora súvisí s nárastom nacionalizmu v niekoľkých európskych krajinách. Kritici verejnoprávnym médiám vyčítajú predovšetkým prílišnú otvorenosť v otázkach diverzity a imigrácie.
Laure Chauvelová z organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) zdôrazňuje, že tento trend začal pred viac ako desiatimi rokmi v Maďarsku, kde sú verejnoprávne médiá v súčasnosti považované za štátne.
Napätie sa prejavuje napríklad v Litve, kde na začiatku decembra demonštrovalo vo Vilniuse asi 10-tisíc ľudí. Litovci protestovali proti zmrazeniu rozpočtu verejnoprávnej rozhlasovej a televíznej stanice (LRT) na roky 2026 – 2028 a proti reforme, ktorá má uľahčiť odvolanie generálneho riaditeľa. Za touto iniciatívou stojí populistická strana Úsvit Nemenu (Nemuno Aušra), ktorá je treťou najsilnejšou stranou v litovskom parlamente.
Demonštranti prirovnávali situáciu k Slovensku, kde verejnoprávna STVR prešla zásadnou reformou po opätovnom nástupe nacionalistického premiéra Roberta Fica k moci v roku 2023. Organizácia Transparency International v novembri uviedla, že STVR „stále viac pripomína hovorcu vlády“.
Trend naprieč Európou
V Taliansku organizácie obhajujúce slobodu médií tiež kritizujú rastúcu politizáciu verejnoprávneho vysielateľa Radiotelevisione Italiana (Rai) od nástupu Giorgie Meloniovej do čela ultrakonzervatívnej koalície v októbri 2022.
Okrem politického tlaku čelia verejnoprávne médiá aj rastúcemu rozpočtovému tlaku, najmä v súvislosti s koncesionárskymi poplatkami. Napríklad vo Švajčiarsku bude musieť verejnoprávna rozhlasová a televízna spoločnosť SSR, ktorá vysiela vo všetkých štyroch úradných jazykoch krajiny, do roku 2029 zrušiť 900 pracovných miest z celkových 7130 zamestnancov.
Alternatíva pre Nemecko (AfD), hlasný kritik verejnoprávnych médií, sľúbila, že v prípade zisku moci koncesionárske poplatky zruší. Podľa údajov Európskej vysielacej únie (EBU) pritom predstavovalo celkové financovanie verejnoprávnych médií v 27 členských štátoch EÚ v roku 2024 29,17 miliardy eur, čo je po započítaní inflácie pokles o 7,4 percenta za posledné desaťročie.
EBU a ďalšie organizácie, ako sú Reportéri bez hraníc, však uvítali Európsky akt o slobode médií (EMFA), čo je nariadenie, ktoré vyžaduje, aby členské štáty EÚ zaručili nezávislosť a udržateľné financovanie verejnoprávnych médií. Ďalšou výzvou je podľa EBU dodržiavanie predpisov kontrolujúcich technologické giganty, ktoré sú obviňované z toho, že uprednostňujú virálny obsah na úkor dôveryhodného spravodajstva.
„Bez prísneho vymáhania digitálnej regulácie EÚ budú tieto dominantné platformy aj naďalej diktovať podmienky, za ktorých dôveryhodné európske verejnoprávne médiá oslovujú svoje publikum, a podkopávať tak ich demokratickú úlohu,“ varuje Richard Burnley, riaditeľ právnych a verejných záležitostí EBU.
