Nemecký parlament odsúhlasil novú úpravu vojenskej služby. Nový zákon prináša všeobecné odvody a stanovuje presný počet mladých mužov, ktorých chce armáda každý rok prijať. Ak sa naplánovaný počet nepodarí naplniť dobrovoľníkmi, poslanci Bundestagu budú môcť odhlasovať povinnú službu z dôvodu potreby. V mnohých nemeckých mestách dnes proti prijatiu zákona vyšli do ulíc žiaci aj študenti.
Reforma vojenskej služby bola posledné týždne predmetom konfliktov medzi vládnou koalíciou – konzervatívnymi CDU/CSU a sociálnymi demokratmi (SPD). Kabinet kancelára Friedricha Merza prijal v auguste návrh obranného ministra Borisa Pistoriusa. Ten počítal s dobrovoľným náborom. Časť poslancov CDU/CSU však návrh označila za nedostatočný a žiadala, aby sa do systému doplnil prvok povinnosti. Kompromis vznikol až v polovici novembra, uvádza denník Pravda.
Podstata zákona
Cieľom reformy je navýšiť stavy armády o vyše 80-tisíc ľudí. Pôvodný návrh ministrovho plánu rátal s tým, že všetci muži po 18. roku života vyplnia formulár so záujmom či nezáujmom o službu. Armáda by následne vyzvala vhodných kandidátov na lekársku prehliadku. Rozhodnutie slúžiť malo zostať dobrovoľné. Systém dobrovoľnosti totiž funguje od roku 2011, keď bola povinná vojenská služba pozastavená, hoci právne nikdy úplne nezanikla a v prípade napadnutia štátu by sa automaticky obnovila.
Úprava, ktorú Bundestag schválil, vstúpi do platnosti od januára. Odvody budú plošné a prvým dotknutým ročníkom bude rok narodenia 2008. Povinnosť bude platiť len pre mužov; ženy budú mať možnosť anketu vyplniť, nie však povinnosť. Určia sa tiež ročné kvóty na počet mužov, ktorých chce armáda prijať. Ak počet dobrovoľníkov nebude dostatočný, parlament bude môcť rozhodnúť o „povinnej vojenskej službe zo situácie“. Nástup konkrétnych regrútov bude následne prebiehať aj s využitím náhodného výberu. Povinnosť mobilizácie sa uplatní „najmä v prípade bezpečnostnej alebo personálnej nutnosti“.
Dobrovoľníci majú dostávať mesačný hrubý plat 2 600 eur. Minimálna doba služby bude šesť mesiacov. Zachované zostáva aj právo odmietnuť vojenskú službu. Dnešné schválenie zákona vyvolalo protesty vo viacerých veľkých mestách vrátane Berlína, Hamburgu či Mníchova, kde študenti organizovali protestné „školské štrajky“.
Minister obrany Pistorius sa posledné týždne pokúšal mladých upokojiť. Tvrdí, že čím bude armáda pripravená na obranu a bude pôsobiť odstrašujúco, tým menšia je šanca, že Nemecko bude musieť reálne bojovať. Zároveň vyjadril presvedčenie, že „systém dobrovoľnosti má stále šancu fungovať“.
Armáda chce byť silnejšia
Po ruskom útoku na Ukrajinu vo februári 2022 Nemecko posilňuje vlastnú obranu. Kancelár Merz deklaroval ambíciu vybudovať z Bundeswehru najväčšiu konvenčnú armádu v Európe. Do roku 2029 by mali výdavky na obranu vzrásť na 3,5 % HDP, pričom už v tomto roku by mali dosiahnuť 2,4 %.
Bundeswehr dlhodobo bojuje s nedostatkom personálu. Momentálne má približne 180-tisíc vojakov a vojačiek. Podľa cieľov NATO by sa mal počet vojakov zvýšiť na približne 260-tisíc a v rezervách by malo byť ďalších 200-tisíc mužov a žien. Nemecko má vyše 83 miliónov obyvateľov.
