V blízkosti hraníc Severoatlantickej aliancie sa podľa bezpečnostných analytikov sústreďuje mimoriadne silná vojenská prítomnosť Ruska. Odborníci z Nemecka upozorňujú, že Moskva má v bezprostrednom okolí aliančných štátov pripravené stovky tisíc vojakov schopných okamžitého nasadenia. Signály prichádzajúce z Berlína, Helsínk aj z vedenia NATO naznačujú, že Európa môže čeliť jednému z najnebezpečnejších období za posledné roky.
Podľa poslanca Bundestagu a odborníka na obranu Rodericha Kiesewettera z CDU sa pri hraniciach NATO nachádza približne 350 až 360 tisíc ruských vojakov v plnej bojovej pohotovosti. Ide o dva armádne zbory rozmiestnené na území Bieloruska, teda v tesnej blízkosti členských krajín aliancie. V rozhovore pre televíziu N-TV uviedol, že tieto jednotky sa zatiaľ nezapojili do bojov na Ukrajine, no prešli intenzívnym výcvikom v podmienkach ruskej vojnovej ekonomiky. Práve tento fakt považuje za mimoriadne znepokojujúci a zároveň poukázal na to, že verejnosť o takomto stave nebola dostatočne informovaná.
Najbližšie roky môžu rozhodnúť
Kiesewetter zároveň varoval pred predstavou, že by sa ruské vedenie samo od seba umiernilo. Podľa jeho hodnotenia môže byť obdobie rokov 2026 a 2027 najkritickejšie z hľadiska bezpečnosti Európy. Najväčšiemu riziku by v prípade eskalácie čelili pobaltské krajiny, ktoré by sa ocitli na prvej línii možného konfliktu.
V televíznej diskusii zdôraznil, že situácia je mimoriadne citlivá najmä pre štáty na východnom krídle NATO. Zároveň upozornil, že ani diplomatické rokovania vedené v poslednom čase by nemali vytvárať falošný pocit istoty.
Vedenie NATO varuje pred blízkou hrozbou
Znepokojenie zaznieva aj priamo z centrály Severoatlantickej aliancie. Generálny tajomník NATO Mark Rutte v poslednom období citeľne sprísnil svoje vyjadrenia na adresu Moskvy. Podľa jeho slov Rusko prinieslo vojnu späť do Európy a aliancia musí byť pripravená na možné scenáre vývoja.
Rutte otvorene priznal, že ho znepokojuje pokojná nálada časti spoločnosti. Upozornil, že Európa môže byť ďalším cieľom Ruska a že spoliehanie sa na to, že čas hrá v prospech Západu, je mylné. Podľa neho nastal moment, keď je potrebné konať, nie len situáciu sledovať. Nemecká televízia N TV zároveň pripomenula, že ešte donedávna vystupoval šéf NATO voči Rusku zmierlivejšie, no jeho rétorika sa postupne sprísňuje.
Podobné obavy zazneli aj na summite ôsmich členských štátov Európskej únie v Helsinkách, ktorý bol zameraný na obranu východného krídla Únie. Rokovaní sa zúčastnili Fínsko, Švédsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Bulharsko a Rumunsko.
Tieto krajiny sa v spoločnom vyhlásení zhodli, že Rusko predstavuje najväčšiu, najpriamejšiu a zároveň dlhodobú hrozbu pre bezpečnosť euroatlantického priestoru. Podľa agentúry AFP účastníci summitu upozornili, že ruská agresia voči Ukrajine má zásadné a trvalé dôsledky pre stabilitu celej Európy.
Dôraz na obranu a ochranu infraštruktúry
Lídri zdôraznili potrebu komplexného prístupu k obrane. Ten má zahŕňať posilnenie pozemných síl, protivzdušnej a protiraketovej ochrany, bezpečnosť hraníc, ochranu kritickej infraštruktúry, lepšiu vojenskú mobilitu aj schopnosť obmedziť pohyb potenciálneho protivníka.
Švédsky premiér Ulf Kristersson poukázal na to, že Európska únia môže zohrávať dôležitú úlohu najmä prostredníctvom financovania, zjednodušenia pravidiel a zlepšenia presunov vojenských jednotiek naprieč Európou.
Jednou z hlavných priorít sa stáva ochrana pred dronmi. Poľský premiér Donald Tusk po summite uviedol, že v tejto oblasti sa počíta s rozsiahlymi investíciami v hodnote miliárd eur. Cieľom je vytvoriť účinný systém, ktorý by dokázal reagovať na nové formy vojenských hrozieb.
Otázka článku 5 zostáva otvorená
Európski lídri aj západné spravodajské služby čoraz častejšie hovoria o možnosti, že Rusko by sa v budúcnosti mohlo pokúsiť otestovať platnosť článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Odhady časového horizontu sa líšia od dvoch do piatich rokov, no spoločným menovateľom je varovanie, že bez dôveryhodného odstrašenia by sa riziko výrazne zvýšilo.
