V uplynulých dňoch otriasla Slovenskom správa o tragickej smrti dieťaťa na Liptovskej Mare. Objavili sa špekulácie, že mohlo ísť o tzv. „suché utopenie“. Tento pojem, často zamieňaný so sekundárnym topením, sa v lete opakovane objavuje v médiách a rodičov napĺňa obavami.
O čo však v skutočnosti ide? A ako je možné, že v krajine so širokou dostupnosťou vodných plôch stále pribúdajú prípady topenia, často kvôli jednoduchej neschopnosti plávať?
Suché a sekundárne topenie: Mýty, realita a čo musíte vedieť
Podľa detskej lekárky MUDr. Andrey Hervayovej pojem „suché utopenie“ nie je oficiálnou diagnózou, ale zaužívaným výrazom pre špecifickú reakciu organizmu. V skutočnosti ide o reflexné stiahnutie hlasiviek (laryngospazmus), ku ktorému dôjde po vdýchnutí malého množstva vody. Voda sa pritom ani nemusí dostať do pľúc. Dieťa sa dusí, pretože dýchacie cesty sa uzavrú a znemožnia prísun kyslíka, prezradila pediatrička MUDr. Andrea Hervayová v rozhovore pre magazín Najmama.
Opačným prípadom je tzv. sekundárne utopenie. To nastáva vtedy, keď sa voda do pľúc dostane, no príznaky sa rozvinú až po niekoľkých hodinách. Dieťa sa môže na prvý pohľad zdať v poriadku, no neskôr začne kašľať, má problém s dýchaním, môže byť unavené, ospalé či dezorientované. Hrozí pľúcny edém – tekutina, ktorá zostala v pľúcach, bráni výmene plynov.
Príznaky, ktoré nemožno ignorovať
Suché topenie
- sípavé dýchanie,
- ťažkosti s rozprávaním,
- bolesť na hrudníku,
- kašeľ,
- zmeny správania,
- ospalosť,
- modranie pier.
Sekundárne topenie
- silné, opakované kašlanie,
- dýchavičnosť,
- únava,
- zvracanie,
- zmeny farby pokožky.
Dôležité je vedieť, že aj krátke ponorenie do vody, napríklad pri hre vo vani alebo bazéne, môže stačiť na vznik komplikácií. Záchranár doc. MUDr. Viliam Dobiáš upozorňuje: „V praxi je jedno, či ide o suché alebo mokré utopenie – vždy ide o urgentný stav, ktorý si vyžaduje okamžitú reakciu.“
Alarmujúci fakt: Slováci zabúdajú plávať
Kým odborníci varujú pred nepoznanými rizikami vo vode, na povrch vychádza ďalší problém – znepokojujúci pokles plaveckých zručností na Slovensku. Po zrušení povinnej výučby plávania v školách v roku 1993 sa počet neplavcov výrazne zvýšil. Niektorí inštruktori dokonca upozorňujú, že základné plavecké schopnosti nemajú ani niektorí plavčíci. Informuje portál Pravda.
Na Slovensku sa odhaduje, že 10–15 % detí nevie plávať, no reálne číslo môže byť ešte vyššie. Kritériá odborníkov sú pritom jasné – plavcom je ten, kto zvládne preplávať aspoň 200 metrov, orientovať sa pod vodou a zvládnuť pád do hlbokej vody bez paniky.
Prečo ľudia nevedia plávať? Strach, nezáujem, nedostupnosť…
Existuje viacero dôvodov, prečo si mnohí Slováci nikdy neosvojili túto kľúčovú zručnosť:
- Nedostupnosť kurzov alebo kvalifikovaných inštruktorov.
- Strach z vody, často už z detstva.
- Nízka priorita v spoločnosti – plávanie sa nepovažuje za „nevyhnutné“.
- Finančné a regionálne bariéry.
- Chýbajúca podpora zo strany rodičov.
Následky sú tragické – deti, ktoré nevedia plávať, sú vystavené vyššiemu riziku topenia a nedokážu si pomôcť ani v prípade, že spadnú do vody. Rovnako sú bezmocní aj dospelí neplavci, ktorí nedokážu zachrániť topiace sa dieťa alebo kamaráta.
Topenie nie je filmová dráma
Záchranári zdôrazňujú, že skutočné topenie nevyzerá ako vo filmoch. Topiaci sa človek zvyčajne nevolá o pomoc – telo je plne sústredené na snahu udržať dýchacie cesty nad vodou. Ide o tzv. inštinktívnu reakciu: vertikálna poloha, rytmické mávanie rukami smerom nadol, prázdny pohľad, vlasy v očiach, neschopnosť odpovedať.
Rozhoduje každá sekunda – človek môže zmiznúť pod hladinu už do 60 sekúnd od začiatku topenia.
Ako poskytnúť prvú pomoc?
Ak dieťa prestane dýchať alebo upadne do bezvedomia po kontakte s vodou, je potrebné okamžite začať KPR (kardiopulmonálnu resuscitáciu):
- 5 úvodných vdychov so zaklonenou hlavou a zapchatým nosom,
- 15 stlačení hrudníka,
- 2 vdychy, a opakovať.
Ak dieťa kašle, nechajte ho kašľať – ide o prirodzený mechanizmus tela, ktorý treba rešpektovať. Vždy sledujte prípadné zmeny správania či dýchania v priebehu nasledujúcich hodín.
Čo robiť, aby sa vaše dieťa neutopilo?
- Nikdy nenechávajte dieťa bez dozoru, ani na sekundu.
- Zabudnite na falošný pocit bezpečia pri kolesách či hračkách.
- Zvýšte viditeľnosť dieťaťa vo vode, napr. farebnou čiapkou.
- Naučte deti zatvárať ústa a držať nos, najmä pri toboganoch či potápaní.
- Podporte plavecké vzdelávanie, ideálne už od 1–4 rokov.
