Nepál po jedenástich rokoch ukončuje systém záloh za odpad, ktorý mal motivovať horolezcov k čisteniu Mount Everestu. Úrady priznávajú, že program nepriniesol očakávaný efekt a problém znečistenia na najvyššej hore sveta pretrváva.
Ako sa vyrieši problém s narastajúcim turizmom a znečistením najvyššej hory sveta? Píše portál Hospodárske Noviny.
Záloha, ktorá nevyčistila horu
Nepálske úrady oznámili zrušenie programu, ktorý mal motivovať horolezcov k odnášaniu odpadu z Mount Everestu. Systém fungoval 11 rokov a bol založený na povinnej zálohe vo výške 4 000 amerických dolárov. Každý horolezec ju dostal späť, ak z hory zniesol minimálne osem kilogramov odpadu.
Cieľ bol jasný: znížiť množstvo odpadu, ktorého sa na Evereste podľa odhadov nachádza približne 50 ton. Prax však ukázala, že finančná motivácia nezabrala. Podľa úradov horolezci zbierali odpad najmä v nižších táboroch, kde to bolo najmenej náročné, zatiaľ čo vo vyšších polohách zostávalo všetko po starom.
Administratíva namiesto riešenia
Ako uvádza BBC, väčšina horolezcov zálohu späť získala. Práve to však odhalilo slabinu systému. Problém sa podľa nepálskych úradníkov nezmenšil, no samotné spracúvanie záloh sa časom stalo „administratívnou záťažou“.
Šéf kontrolného výboru pre znečistenie Everestu upozornil, že z vyšších táborov sa späť znášal len veľmi obmedzený druh odpadu. „Z vyšších táborov ľudia obvykle prinášali iba kyslíkové fľaše,“ uviedol. „Ďalšie veci ako stany, plechovky, krabice s baleným jedlom a pitím na mieste väčšinou zostávajú,“ dodal.
Priemerný horolezec podľa neho vyprodukuje až 12 kilogramov odpadu počas približne šiestich týždňov, ktoré na hore strávi aklimatizáciou a samotným lezením.
Nový plán: peniaze bez návratu
Nepál preto pripravuje zmenu pravidiel. Poplatok v rovnakej výške má zostať zachovaný, no už nebude vratný. Peniaze majú smerovať na zriadenie kontrolného stanovišťa a do fondu, z ktorého sa budú financovať upratovacie a monitorovacie práce v oblasti Everestu.
Zmena prichádza v čase, keď sa otázka ochrany tohto územia dostáva do verejnej diskusie aj z iných dôvodov, než sú samotné expedície.
Kameň ako symbol a jeho návrat do pôvodného stavu
Pozornosť na Everest Base Camp pritiahla aj kauza posprejovaného kameňa, ktorú odštartoval slovenský raper Separ po tom, ako úspešne dorazil do základného tábora. Na kameni, ktorý je známy nápisom Everest Base Camp, zanechal ďalšie sprejové odkazy. O kauze písal portál Closer a viaceré slovenské médiá.
Nepálskym šerpom sa napokon podarilo nápisy odstrániť. Informovala o tom Dorota Nvotová, ktorá rapera za jeho konanie od začiatku verejne kritizovala. Už v prvej reakcii oznámila, že sa pokúsi zabezpečiť odstránenie nápisov prostredníctvom spolupracovníkov priamo v Nepále.
Oheň, kladivo a tri dni práce
Nvotová, ktorá dlhé roky vedie cestovnú kanceláriu Fulmaya Travel zameranú na Nepál, Indiu a Maldivy a je aktívna aj v politike, zverejnila na sociálnych sieťach video z čistenia kameňa. Vidno na ňom, ako šerpovia používajú čistiaci prostriedok, oheň a kladivo.
„Šerpovia odstraňovali všetky nápisy, Everest Base Camp, Stredy v meste na Evereste aj tag Separ. V tejto chvíli neviem povedať, či všetky stihli dokončiť, keďže mi poslali fotku len jednej strany kameňa, kde bol nápis Stredy v meste na Evereste a ten je očividne odstránený,“ uviedla.
Dodala, že práca trvala trom ľuďom tri dni. Ak by niektorá časť zostala nedokončená, mala ju podľa jej slov dorobiť ďalšia skupina, ktorá mala do oblasti prísť 21. novembra.
Cena čistenia a miestna odozva
Zo zverejnenej komunikácie so šerpami vyplynulo, že celkové náklady na čistenie – vrátane práce troch ľudí, čistiacich prostriedkov a nástrojov – dosiahli približne 280 eur. Okrem peňazí si šerpovia vypýtali aj fľašu borovičky a Tatranského čaju.
Nvotová financovala čistenie prostredníctvom zbierky na sociálnych sieťach. Kritiku za to, že peniaze smerovali na jej súkromný účet, odmietla s tým, že zvyšok vyzbieraných prostriedkov po zaplatení práce šerpov plánuje použiť na vzdelávanie nepálskych detí.
Podľa jej slov sa šerpovia pri práci nestretli so žiadnymi negatívnymi reakciami. „V Nepále sa už dlho vedú debaty o tom, že by sa mal kameň kompletne vyčistiť a mala by tam byť oficiálna ceduľa. Keďže naši ‚čističi‘ boli miestni šerpovia z poslednej dediny pod Base Campom, nikto nič nenamietal,“ vysvetlila.
Hranice turizmu v chránenom území
Kauza pomaľovaného kameňa vyvolala reakcie aj mimo Slovenska. Nepálsky sprievodca Adhikari Madhav označil správanie rapera za neakceptovateľné a v rozhovore pre Closer uviedol, že pomaľovanie objektu v národnom parku zapísanom v Zozname svetového dedičstva UNESCO by malo byť trestané. Separ sa za svoje konanie opakovane odmietol ospravedlniť.
