Pár sa potom prihlásil do zoznamu čakateľov na adopciu, no ani v tejto fáze neprežívala Adela pocit eufórie: „My sme už na čakačke celkom vysoko. Keby nám teraz zavolali, tak máme pre vás dieťa, ja si nemyslím, že by som otvárala šampanské. Bola by som, že: Aha, fíha. Máme z toho veľký rešpekt a možno sa v konečnom dôsledku rozhodneme, že do toho ani nepôjdeme, že ani táto cesta nebude naša. Neviem,” vysvetlila vtedy.
Lekcia prijatia a vnútorného mieru
Najzásadnejšie slová však zazneli v najnovšom rozhovore, kde Adela opísala, ako sa naučila prijať svoju realitu a prestať bojovať s vlastným neprijatím.
„Bolo taká téma materstva alebo nenaplneného rodičovstva, keď moje ego uverilo nejakým vzorcom. Keď som ako žena mala byť matka a relatívne krátko na to, ako som zistila, že ako dlho to dokážu mať ľudia neprijaté, tak som to mala nejakú chvíľu teda neprijaté. Vnímala som, že keď v sebe niečo mám neprijaté, je to spúšťač, že sa celé okolie nastaví, aby som dostávala správne navigácie. Čiže potom stále človek vidí tehotné ženy, všetky kamarátky sú tehotné, vlastne celý svet sa proti vám spikne. Ale to vlastne dovtedy chodí ako také upozornenie, že toto je ten tvoj problém, toto nemáš spracované,“ uviedla, píše magazín EMMA.
„To nie je problém sveta a okolia, to sú tie správy a máš možnosť to prijať a spracovať. Aj sa mi to potvrdilo, že keď som to prijala a spracovala, tak potom už tie signály ani nechodili. Už ma to nepichlo, už sa ma to nedotklo a vtedy som vedela, že lekcia splnená. Neprijatie je boj, je to tenzia, stále tlačíš proti nejakej stene, lebo sa ti nepáči tá realita a je to neskutočne únavné. Jedného dňa som si povedala, že sa mi nechce v takejto únave žiť,“ dodala.
Dnes je mamou. Inak, ale naplno
Hoci cesta k materstvu bola bolestivá, dnes Adela žiari. Spolu s Viktorom sa stali rodičmi chlapčeka, ktorého nadovšetko milujú. Materstvo prijala – bez ohľadu na to, ako k nej prišlo. A práve v tom tkvie jej sila a inšpirácia pre iných.
