Vláda stojí pred dôležitou otázkou: bude pokračovať v plošných dotáciách energií, alebo sa pokúsi o ich adresnú formu? Analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozorňuje, že ak by sa malo naďalej podporovať udržanie nižších cien energií pre všetkých, vyžiadalo by si to rozsiahle opatrenia na ozdravenie verejných financií. Prakticky by to znamenalo vyššie dane pre občanov, ale aj možné krátenie iných finančných podpôr.
Podľa prepočtov by plošné dotovanie cien plynu a tepla v najbližších rokoch znamenalo obrovské finančné náklady. Odhaduje sa, že na jeseň tohto roka bude vláda čeliť rozhodnutiu, či bude pokračovať v tejto praxi. „Na rozdiel od tohtoročných nákladov, odhadovaných RRZ vo výške 370 miliónov eur, by to znamenalo potrebu nájsť dodatočné zdroje v objeme až jednej miliardy eur,“ upozorňuje Zuzana Múčka, autorka analýzy z RRZ na Pravda.sk.
Možnosti riešenia: šetrenie alebo zadlženie
V súčasnej situácii má štát dve možnosti. Prvou je drastické šetrenie, ktoré by zahŕňalo krátenie niektorých výdavkov a verejných služieb. Druhou možnosťou je zvýšenie dlhu, čo by však znamenalo vyššie úverové náklady a rizikové prirážky, ktoré by z dlhodobého hľadiska štát štát značne finančne zaťažili. Odborníci upozorňujú, že ak sa neprijmú dodatočné opatrenia, rozpočtový deficit by v roku 2026 mohol stúpnuť o 0,4 % HDP a v roku 2027 o ďalších 0,3 % HDP.
Minulosť ukazuje, že dotácie sú finančne náročné
Plošné dotácie energií už v minulosti znamenali obrovské výdavky. V roku 2023 na ne štát vynaložil tri miliardy eur, v roku 2024 to bolo 1,1 miliardy eur a tento rok sa počíta s nákladmi vo výške takmer 400 miliónov eur. „Zatiaľ čo prvotná rýchla reakcia vo forme plošnej pomoci sa dala pochopiť vzhľadom na veľkosť šoku a nedostatok času na prípravu adresnej pomoci, s postupom času a odznením väčšej časti tohto cenového šoku pokračovanie plošnej pomoci je oveľa menej objektívne zdôvodniteľné,“ upozorňuje Múčka.
Budúcnosť: adresná pomoc pre najviac ohrozených
Vláda pôvodne deklarovala, že od roku 2025 bude pomoc s energiami adresnejšia, teda cielená na tých, ktorí ju skutočne potrebujú. Napriek tomu sa zatiaľ konkrétny model nepodarilo predstaviť. Aktuálne sa pripravuje zákon, ktorý umožní zbierať informácie o finančnej kondícii domácností, čo by malo pomôcť pri efektívnejšom cielení pomoci.
Nová energopomoc sa tak v budúcnosti bude poskytovať najzraniteľnejším domácnostiam, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou. Cieľom je vytvoriť databázu, ktorá pomôže určiť skutočných prijímateľov pomoci a zároveň zmierniť vplyv na verejné financie.
Ceny energií bez dotácií porastú
Ak sa vláda rozhodne ukončiť plošné dotácie, ceny energií v roku 2026 dramaticky vzrastú. Odhaduje sa, že ceny plynu stúpnu o 47 % a ceny tepla o 30 %. Tento rast by mohol mať aj inflačné dopady, keďže by sa prejavil v rámci celkových životných nákladov obyvateľstva. „Krátkodobo negatívne by sa to prejavilo aj v inflácii, ktorá by tak v roku 2026 dosiahla 5 percent,“ upozorňujú experti RRZ.
Rozhodnutie, ktoré vláda prijme, bude mať dlhodobé dôsledky na ekonomiku krajiny aj na životy bežných obyvateľov. Bude dôležité sledovať, aké opatrenia sa prijmú a či bude energopomoc v budúcnosti skutočne adresná a udržateľná.
