To, čo malo byť bežnou rybárskou výpravou, sa pre 61-ročného Maxima Napu Castra zmenilo na boj o život. Na more vyplával 7. decembra 2024 z peruánskeho mesta Marcona s cieľom stráviť dva týždne lovom rýb. Jeho plány sa však dramaticky zmenili, keď ho desiaty deň plavby zasiahla prudká búrka a odplavila stovky kilometrov od zamýšľaného kurzu.
Keď sa Castro nevrátil, jeho rodina spolu s peruánskou pobrežnou strážou spustila rozsiahle hľadanie. Napriek intenzívnemu pátraniu neboli po ňom žiadne stopy a mnohí sa obávali najhoršieho. Až po 95 dňoch, 12. marca, ho napokon objavila ekvádorská hliadkovacia loď viac ako 1 100 kilometrov od pobrežia. Informoval portál Pravda.
Prežitie v extrémnych podmienkach
Castrovi sa podarilo prežiť vďaka zbieraniu dažďovej vody a postupnému prispôsobovaniu sa extrémnym podmienkam. Spočiatku jedol hmyz a vtáky, no neskôr sa uchýlil k lovu morských korytnačiek. Posledných 15 dní pred záchranou už nemal žiadne jedlo a bol v kritickom stave.
Sila rodinnej lásky
Aj v najťažších chvíľach ho pri živote udržala myšlienka na rodinu. „Každý deň som myslel na svoju matku. Som vďdačný Bohu za druhú šancu,“ povedal po záchrane. Najviac ho motivovala predstava, že sa opäť stretne so svojou dvojmesačnou vnučkou.
Po prevoze do nemocnice v meste Paita ho letecky transportovali do hlavnej metropoly Lima, kde ho čakala dcéra. Rodina mu pripravila oneskorenú narodeninovú oslavu, ktorú zmeškal počas svojho trojmesačného utrpenia na mori. Tento dojímavý moment bol pre Castra symbolom nového začiatku po jednej z najdramatickejších kapitol jeho života.
