Európska únia stojí na križovatke veľmocenských záujmov. Zatiaľ čo Donald Trump a Vladimir Putin otvorene hovoria o rozdelení Ukrajiny, Brusel sa snaží udržať jednotu a hodnoty, na ktorých bola EÚ postavená. No čelí pritom tlaku zvonku aj zvnútra – od geopolitických hier až po spory o zmrazené ruské miliardy. Dokáže si Európa udržať vplyv a dôveryhodnosť v čase, keď sa svet opäť rozdeľuje na mocenské bloky? O tom bude najnovšia Téma s Petrom Bielikom s europoslankyňami Katarínou Roth Neveďalovou (Smer-SD) a Miriam Lexmann (KDH).
Trump s Putinom už porciujú Ukrajinu. Európska únia ju zatiaľ vidí v jej pôvodných hraniciach a pokračuje v podpore. Ruské miliardy, ktoré mali smerovať na obnovu krajiny, však zatiaľ blokuje Belgicko.
- Akú pozíciu má EÚ v čase, keď o globálnu dominanciu bojujú svetové veľmoci a keď hodnoty mieru či solidarity ustupujú politike sily?
- Dokáže si Únia obhájiť svoje miesto medzi mocnými, ktorí stavajú na zbraniach, slovách a činoch namiesto hodnôt a diplomacie?
Na tieto otázky bude v relácii Téma s Petrom Bielikom hľadať odpovede dvojica slovenských europoslankýň – Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD) a Miriam Lexmann (KDH). Sledujte reláciu už dnes 27. októbra o 19:40 h na Kanal 1 alebo o 20:30 h na iStream.sk.
Katarína Roth Neveďalová
Narodená 10. novembra 1982 v Nitre, vyrástla v Čeľadiciach. Vyštudovala medzinárodné vzťahy a mediálnu komunikáciu, do politiky vstúpila už počas štúdia. Vo veku 26 rokov sa stala najmladšou slovenskou europoslankyňou a o rok neskôr získala titul Europoslankyňa roka – ako prvá Slovenka v histórii.
V strane Smer-SD pôsobí od roku 2005, dnes vedie Medzinárodné oddelenie strany. V minulosti zastávala post podpredsedníčky Strany európskych socialistov a od roku 2022 je aj podpredsedníčkou Socialistickej internacionály. Počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ pôsobila v Bruseli ako diplomatka so zameraním na kohéznu politiku.
V Európskom parlamente zastupuje Slovensko od roku 2023 – pôsobí vo Výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a vo Výbore pre regionálny rozvoj.
Miriam Lexmann
Narodená 2. decembra 1972 v Bratislave, poslankyňa Európskeho parlamentu za KDH od roku 2020 (zvolená v roku 2019 po brexite). Vyštudovala filozofiu na Univerzite Komenského a dlhé roky pôsobila v oblasti medzinárodných vzťahov a demokracie, napríklad v Medzinárodnom republikánskom inštitúte.
V europarlamente sa venuje témam zahraničnej politiky, obrany, bezpečnosti a ľudských práv. Patrí medzi hlasné kritičky autoritárskych režimov a je známa svojím postojom proti dezinformáciám a hybridným hrozbám.
Za svoje postoje sa ocitla aj na sankčnom zozname Číny, no naďalej zdôrazňuje potrebu chrániť slobodu, demokraciu a dôstojnosť človeka ako základné piliere európskej politiky.
