Prvé týždne roka zvádzajú k práci v záhrade, hoci príroda ešte pôsobí nehostinne. Január má medzi pestovateľmi povesť „hluchého“ mesiaca, no pri správnom výbere plodín môže rozhodnúť o tom, ako skoro sa na jar objaví prvá úroda.
Chlad, krátky deň a pomalý rast nie sú vždy prekážkou – pre niektoré druhy sú dokonca nevyhnutnou súčasťou vývoja. Píše o tom portál Pravda.
Zima ako súčasť pestovateľského plánu
Januárové výsevy si vyžadujú inú logiku než jarné práce. Pôda býva studená a svetelné podmienky obmedzené, no existujú zeleniny, ktoré majú krátku vegetačnú dobu alebo potrebujú prejsť chladovou fázou, aby spoľahlivo klíčili. Základom úspechu je chránené, slnečné miesto, ideálne vyvýšený alebo zvýšený záhon, parenisko či skleník. Bez ohľadu na spôsob pestovania platí, že siať treba výhradne odrody určené na skoré výsevy a v prípade potreby ich chrániť netkanou textíliou.
Zelenina, ktorá zvládne aj byt
Zimné pestovanie sa neobmedzuje len na záhradu. Časť úrody možno založiť aj v interiéri, čo potvrdzuje aj odborný pohľad na listovú zeleninu. „ V zimnom období si môžete bez obáv vysievať všetky listové zeleniny, ako sú špenát, šaláty, valeriánka, mizuna, mibuna, eruka (rukola) a podobne, do črepníkov. Spoľahlivo klíčia a rastú aj v bytových podmienkach. “ Takýto výsev umožňuje mať čerstvé listy po ruke aj v čase, keď je záhrada pod snehom.
Špenát ako istota skorého zberu
Medzi najspoľahlivejšie plodiny na veľmi skorý výsev patrí špenát. Mladé listy sa dajú zbierať priebežne ako šalát, staršie sú vhodné na tepelnú úpravu. Najväčší nutričný prínos má v surovom stave, keďže obsahuje vysoké množstvo vitamínu C. Vyžaduje dobre prekyprenú, humóznu pôdu s dostatkom živín. Pred silnejšími mrazmi ho ochráni prekrytie hriadky bielou netkanou textíliou.
Semená sa vysievajú plošne alebo do riadkov do hĺbky približne troch centimetrov. V chránenom vonkajšom priestore je možné siať už na začiatku januára, ak pôda nie je zamrznutá, na otvorenej hriadke je bezpečnejšie počkať do druhej polovice mesiaca. Počas dlhších slnečných dní je vhodné textíliu odkrývať, aby sa pôda neprehrievala a mladé rastliny sa nepoškodili.
Poľníček pre trpezlivých pestovateľov
Valeriánka poľná, známa aj ako poľníček, je typickou zimnou a skorou jarnou listovou zeleninou. Klíči pomaly, no spoľahlivo aj pri nízkych teplotách. Semená sa ukladajú približne dva centimetre pod povrch do vzdušnej, nezhnutenej pôdy. Pri teplotách okolo piatich stupňov sa prvé klíčne listy objavia zvyčajne po troch týždňoch.
Praktickejší je výsev do riadkov, ktorý uľahčuje reguláciu burín. Odporúčaná vzdialenosť je približne 15 centimetrov medzi riadkami a päť až sedem centimetrov v riadku. V chladnejších oblastiach možno poľníček predpestovať v nádobách a neskôr presadiť, hoci ide o pracnejší postup. Kľúčové je zvoliť odrody bez sklonu k vybiehaniu do kvetu.
Bôb využíva náskok pred škodcami
Január je vhodným termínom aj pre menej rozšírenú strukovinu – bôb. Zvláda mierne mrazy a patrí medzi najskoršie vysievané zeleniny. Skorý výsev má praktický význam, pretože rastliny stihnú zosilnieť ešte pred výskytom vošky bôbovej, ktorá ich neskôr výrazne poškodzuje.
Semená sa ukladajú asi päť centimetrov hlboko do výživnej, pokojne aj ťažšej pôdy s vyšším obsahom vápnika. Odporúčaný spon je približne 50 × 10 centimetrov. Kto chce znížiť riziko, môže bôb predpestovať v nádobách pri teplotách okolo 8 až 12 °C. Po mesiaci sa priesady presádzajú na hriadku, prípadne s dočasným prekrytím textíliou. Počas rastu sa odporúča prihrnúť pôdu ku koreňom, aby boli rastliny stabilnejšie.
