Hudba, farby, úsmevy, ale aj odpadky, smrad a neporiadok. Aj takto by sa dala v skratke opísať India, ktorá je podľa cestovateľky Nicol Villimovej skôr pre silnejšie povahy a odvážnejších turistov. Okrem odpadkov, ktoré sa váľajú po uliciach aj plážach, Nicol prekvapili aj posvätné kravy či slony, ktoré tam bežne blokujú aj niekoľkopruhové cesty. Avšak India, ktorá mala byť pôvodne iba obyčajnou zastávkou, ukázala Nicol a jej rodine, že nie vždy sa oplatí dať na iba prvý dojem.
Málokto by sa odhodlal navštíviť Indiu prakticky na poslednú chvíľu. Prečo sa oplatí práve do Indie letieť prvoplánovo?
Naším cieľom bolo navštíviť Srí Lanku, ale nevedeli sme nájsť žiadne lacné letenky, tak som variovala a kombinovala, kým som nenašla lacný spoj cez Bombaj. Dovtedy som o Indii ako o výletnej destinácii vôbec neuvažovala a z turistického hľadiska som ani nič nezisťovala. Brala som to totiž ako spestrenie, keďže by nám nikdy nenapadlo cestovať do Indie.
Predtým ste už mali tú česť s ázijskými krajinami. Očakávali ste od Indie podobné zážitky? Môžeme povedať, že vás predošlé cestovateľské skúsenosti v Ázii určitým spôsobom pripravili na Indiu?
Myslím si, že sme nazbierali dosť cestovateľských zážitkov, od prebádania nebezpečných častí filipínskej Manily až po amazonský les v Kolumbii. Na týchto, ale aj ďalších zaujímavých miestach sme sa stretli s hmyzom, špinou, prezerali sme si favely, vyhľadávali sme miesta mimo turistických trás a potom porovnávali jednotlivé krajiny. India nás ale šokovala negatívne aj pozitívne, zahrala nám na všetky zmysly. O Indii som si toho veľa nezisťovala, no vedela som, že chcem navštíviť najväčší klenot Indie – Taj Mahal. Z rozprávania som tiež počula ódy na Goa, prímorskú časť Indie, ktorá je najmenším z 28 štátov Indie. Indická realita ma prekvapila až priamo na mieste a aj napriek našim mnohým exotickým dobrodružstvám si nemyslím, že sme na to všetko boli pripravení.
Pristávali ste v Bombaji. Aké boli vaše prvé pocity po prílete? Spravila na vás India dobrý prvý dojem? Čo tradičné indické vás čakalo už na letisku?
O tomto momente rozprávam úplne najradšej. Ja totiž milujem vystupovať v cudzej krajine z lietadla a spoznávať, ako tá krajina vonia. Po prílete do Bombaja sme však hneď na úvod zažili šok, pretože nám do nosa okamžite udrel smrad, ktorý sa nedalo ignorovať. Dá sa popísať ako ťažká a intenzívna vôňa z kadidiel, korenia a telesných pachov. Potom sa k tejto „vôni“ pripojili všadeprítomné odpadky a celé to podčiarkol dojem indického chaosu. S partnerom sme sa vtedy na seba pozreli a povedali sme si: „Do čoho sme sa to pre Boha pustili?“
Je známe, že niektoré časti Indie nie sú najlákavejšie pre turistov a dovolenkárov. Do ktorej oblasti ste sa vybrali vy? Smog a špina, alebo skôr tá krajšia strana Indie?
Videli sme z každého niečo. Prešli sme slumy, kde sa situácia zdala byť bezútešná, a dostali sme sa až do turisticky vyhľadávaného miesta – do oblasti Goa. Zároveň sme sa ocitli aj v Dillí v období najhoršieho stavu znečistenia vzduchu, ktorý býva pravidelne na jeseň.
Prímorská oblasť Goa sa trochu ponáša na exotickú a plážovú destináciu. Ako tam vyzerajú a fungujú pláže? Vraj sú plné psov aj kráv. Aké situácie ste zažili na vlastnej koži?
Exotická a plážová. Presne to som od oblasti Goa čakala. Nič nás ale nepripravilo na to, že aj tu sa budú odpadky váľať úplne všade a nikto si ich nebude ani všímať. Nedokázala som pochopiť, ako môžu Indovia vychádzať zo svojich domov priamo do odpadkov a nič s tým nerobiť. Pláže a palmy boli doslova lemované odpadkami. Ďalšou kapitolou boli práve zvieratá. Vedela som, že v Indii je krava posvätná, ale netušila som, že ich tu bude toľko a že bude natoľko posvätná, že môže kľudne blokovať osempruhovú cestu. Kravy sú v Indii všade a boli aj v Goa. Na uliciach, plážach, kdekoľvek. Ďalšími všadeprítomnými tvormi boli psy. Nachádza sa tam zhruba 56 000 psov bez domova, ktorí vás sprevádzajú na plážach, tvoria svorky a prosia o jedlo.
Mali ste možnosť aj bližšie spoznať miestnych? Akí sú? Jazdia aj na slonoch ako vo filmoch?
Indovia mi prišli veľmi priateľskí, aj keď som úplne neprenikla do ich povahy, pretože sa nám stávalo, že pri otázkach na smer, nám 10 Indov dalo 10 rôznych odpovedí. Chceli nás naschvál zmiasť? Nech je pravda akákoľvek, prišli mi stále dobre naladení a usmievaví. Mahutov, teda cvičiteľov slonov, sme stretli v Jaipure, tzv. Ružovom meste. Tu sa môžu turisti každé ráno previezť na slonoch v pevnosti Amber. Počas dňa, keď je už príliš teplo, mahuti vedú slonov do stajní priamo po indických cestách pomedzi autá. To sa len tak nevidí.
A ako ste sa presúvali vy? Autom, na rikši, na bicykloch alebo inak?
V Indii sme sa niekoľkokrát presúvali lietadlom, ale aj taxíkom, rikšou či autobusom, čo bola pre nás asi tá najväčšia výzva. Orientovať sa v cestovnom poriadku, ktorý sa nedodržuje, nájsť neexistujúcu zastávku a zžiť sa s podmienkami v autobuse (hygiena, hluk) je len pre silné povahy. Nechcem nikoho odradiť, ale podľa reakcií na mojich sociálnych sieťach som rýchlo pochopila, že som sa pustila do niečoho, čo nie je úplne bežné.
Indické ulice teda rozhodne nepatria medzi najčistejšie. Priblížite nám, ako vyzerá taká prechádzka po jednej z takýchto ulíc? Čo vás najviac zarazilo? A cítili ste sa bezpečne?
V priebehu prvých dní sme sa nemohli zžiť so všadeprítomnou špinou a stále som len sledovala deti, ktoré sa neustále niečoho dotýkali a potom si strkali prsty do úst. Vždy sme mali so sebou vlhčené obrúsky a dezinfekciu. Mala som pocit, že je všetko ulepené a najradšej by som levitovala. V reštaurácii sa mi nechcelo ani sadnúť si na stoličku a dotýkať sa mastného a lepkavého stola. Na mojej koži bol doslova nános špiny len z ovzdušia. Po pár dňoch sme prestali ten neporiadok vnímať a sústreďovať sa naň. Dokonca som rezignovala aj na deti. V nebezpečenstve sme sa však nikdy neocitli.
Keďže väčšina negatív Indie pripadá práve na neporiadok, špinu a odpady, ubytovať sa tu si žiada asi aj dávku odvahy. Ako je to s čistotou v hoteloch a reštauráciách? Nemali ste obavy z jedla či posteľnej bielizne?
Ničoho som sa neobávala, pretože som vedela do čoho idem. Čo sa týka ubytovania, nemali sme sa na čo sťažovať. Veľmi radi spomíname na všetky naše dočasné indické domovy, ktoré sme našli na internete na poslednú chvíľu.
Ako ste boli nútení prispôsobiť si každodennú hygienu? Prečo ste uprednostnili balenú vodu aj pri umývaní zubov?
Balená voda aj na umývanie zubov je základ a pravidlo číslo 1 počas všetkých našich výprav do exotických krajín. Ďalším pravidlom je jesť len také ovocie, ktoré si môžeme sami olúpať. Pri týchto cestách na to myslíme a doposiaľ sme nemali žiadne väčšie zdravotné ťažkosti.
Ak by sme sa na Indiu pozreli z tej pozitívnej strany, čo vám utkvelo v pamäti? Má aj takáto destinácia svoje čaro?
Indiu vnímam predovšetkým pozitívne. Napriek prvotnému šoku sme začali vnímať tú krajšiu časť Indie – vôňu kadidiel, dobrosrdečnosť obyvateľov, neustálu hudbu a úsmev na perách, farby na budovách, látkach, indických sárí aj nepredvídateľnosť. Ako nám povedal nejeden Ind: „Everything is possible.“ A presne takto som túto krajinu aj vnímala. Ako krajinu plnú prekvapení, ktorú nemôžem súdiť podľa prvotného šoku z odpadkov, pretože India v sebe skrýva omnoho viac.
Pri Havaji, Madeire alebo Bali dovolenkári často tieto destinácie nazývajú druhým domovom. Ako je to u vás v spojení s Indiou? Vybrali by ste sa sem ešte raz?
Odpoveď je rozhodne áno. Myslela som si, že India bude iba povinnou zastávkou počas najlacnejšieho letu na Srí Lanku. Náhodou sme sa trafili aj do najväčšieho indického sviatku Duwali, takže všetky mestá a ulice boli vyzdobené. Zistili sme, že India nie je len obyčajnou zastávkou, ale je to cieľ, ktorý chcete preskúmať. A my by sme sa sem vrátili nie raz, ale aj dvakrát, trikrát… Dôkazom sú aj naše deti, ktoré sa nás niekedy pýtajú: „Mami, oci, kedy už zase pôjdeme do Indie?“
