Od smrti Róberta Remiáša uplynulo 29 rokov, no vražda stále nie je objasnená. V relácii V tieni zločinu prehovorila Ľuba Lesná, ktorá éru mečiarizmu intenzívne prežila ako investigatívna novinárka. Opísala, ako štátne orgány manipulovali vyšetrovanie, ako Remiáša sledovala mafia aj SIS – a prečo už pravdu zrejme nikdy nespoznáme.
Remiáš bol človek, ktorý stál za pravdou. Od začiatku sa ho snažili diskreditovať
V noci z 29. na 30. apríla 1996 vybuchlo na Karloveskej ulici v Bratislave auto. Za volantom sedel bývalý policajt Róbert Remiáš – muž, ktorý slúžil ako spojka medzi kľúčovým svedkom v kauze únosu prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho a verejnosťou. Odvtedy ubehlo 29 rokov, no skutok dodnes nie je vyšetrený. V relácii V tieni zločinu na TV Spark si na túto udalosť spomenula spisovateľka a bývalá novinárka Ľuba Lesná:
„Róbert napriek všetkému stále tvrdil, že aj tak musí pravda vyjsť najavo. Že treba urobiť poriadok s tými, ktorí prinútili štátne orgány, aby boli zneužité na takýto teroristický čin.“
Aj keď ho všetci varovali, nedal si povedať a trval na tom, že únos prezidentovho syna treba objasniť. Podľa Lesnej bol Remiáš od začiatku sledovaný – najprv SIS, neskôr mafiou. Diktoval si poznávacie značky áut, ktoré ho prenasledovali. Tieto vozidlá boli neskôr identifikované ako autá patriace mafii. „On sa už bál o život. Išiel za vyšetrovateľom, ale vysmial sa mu,“ dodala.
Verzia o „samovznietení“? Snahy zamiesť stopy podľa Lesnej začali hneď
Lesná tvrdí, že ešte pred potvrdením identity Remiáša sa objavila verejne šírená verzia o samovznietení vozidla. Neskôr ju podporil aj samotný premiér Mečiar:
„To by bolo najjednoduchšie – technická porucha auta. Tým pádom by nič nesmerovalo ani k SIS, ani k mafiánom. Tak ako sa hovorilo o samoúnose, hovorilo sa o samovýbuchu.“
Už v júni 1996 však kriminálno-expertízny ústav zistil, že v aute bol nástražný výbušný systém. Podľa Lesnej to ukazuje na zámerný pokus manipulovať verejnú mienku a odpútať pozornosť od skutočných páchateľov.
Mečiarove amnestie a systematické ničenie svedkov
Jedným z najväčších zlomov bolo udelenie Mečiarových amnestií. Tie zablokovali vyšetrovanie nielen únosu prezidentovho syna, ale aj skutkov s tým súvisiacich – vrátane vraždy Remiáša. „Zrejme niekto veľmi nechcel, aby sa to došetrilo. A zrejme to nechce ani doteraz,“ povedala Lesná a upozornila, že mnohí svedkovia aj podozriví už nežijú. Niektorí zomreli násilne.
„Niekto sa veľmi snaží, aby sme sa nedozvedeli, kto zabil Róberta Remiáša. Už sa to zrejme ani nikdy nedozvieme.“
„Nie sme právny štát.“ Lesná varuje pred návratom autokracie
Aj keď boli Mečiarove amnestie v roku 2017 zrušené, vyšetrovanie sa podľa Lesnej nikam neposunulo. Kritizuje krehkosť nášho právneho systému a hovorí, že Slovensko si dodnes nesie šrám z 90. rokov:
„Minimálne v tom čase sme neboli právny štát. A ak sa nevyrovnáme s týmto skutkom, tak sa to bude s nami vliecť – ako precedens, že čosi také hrozné môže zostať nepotrestané.“
Lesná zároveň varuje pred opakovaním chýb minulosti. Vníma paralely medzi vraždou Róberta Remiáša a vraždou novinára Jána Kuciaka. Obe označuje za dôsledok zlyhania štátu.
„Ja sa obávam, že smerujeme k niečomu horšiemu ako 90. roky. Demokracia sa oslabuje a boj proti občianskej spoločnosti je čoraz silnejší – nielen u nás, ale v celej Európe.“
Róbert Remiáš mohol žiť. Rozhodol sa vrátiť
Oskar Fegyveres, korunný svedok v kauze únosu, ušiel do zahraničia. Remiáš za ním chodil, nosil mu správy aj jedlo. Fegyveres ho presviedčal, aby zostal, no Remiáš sa rozhodol vrátiť domov.
„On bol veľmi viazaný. Mal tu rodinu, manželku. Nechcel zostať v zahraničí. A podľa všetkého – keby tam zostal, mohol byť dnes medzi živými.“
Záver bez odpovede
Na záver sa moderátor opýtal, či Ľuba Lesná ešte verí, že sa pravda o vražde Róberta Remiáša niekedy odhalí. Jej odpoveď bola rezignovaná, ale výstižná:
„Jediný človek, ktorý možno ešte niečo vie, je mafián, ktorý je doživotne vo väzení. Ale pochybujem, že by niekedy prehovoril. A už to ani nie je ako overiť.“
