S výškou miezd sa Slovensko dostalo na chvost Európskej únie a nestačí, že minulý rok porazili infláciu. Výhľad do budúcnosti je pritom ešte horší. Rast platov bude spomaľovať konsolidácia verejných financií a chýbajúce reformy vlády. Riziko predstavuje aj náš najväčší zamestnávateľ – automobilový priemysel.
„Mzdová úroveň sa v porovnaní s rokom 2019 nezastavila na pôvodných hodnotách, napriek vysokej inflácii sme zaznamenali mierny rast kúpnej sily. Slovensko tak patrí medzi pozitívnejšie príklady krajín, kde reálne mzdy dokázali rásť aj napriek vyššiemu cenovému rastu,“ uviedol analytik spoločnosti XTB Marek Nemky.
Tu sa však pozitívne správy končia. Slovensko má jedny z najnižších priemerných platov v Európskej únie, či už ide o čisté mzdy pre jednotlivcov alebo rodiny s deťmi. Tie boli doteraz aj vďaka daňovým bonusom na tom lepšie.
Rodina s jedným živiteľom a dvoma deťmi na Slovensku mala podľa údajov Eurostatu príjem upravený o paritu kúpnej sily na úrovni 1776 eur. Priemer EÚ je pritom o takmer tisíc eur vyšší, na úrovni 2761 eur.
Najhoršie sú však na tom bezdetní Slováci, ktorí pri zohľadnení parity kúpnej sily zarábali najmenej, 1230 eur na mesiac. Priemer EÚ je pritom 2294 eur.
Ako sa budú mzdy vyvíjať ďalej
Rast reálnych miezd ťahal vlani najmä ekonomické oživenie, keď HDP stúplo o dve percentá. Tiež nižšia inflácia, ktorá sa dostala na celoročný priemer 2,8 percenta. Nezamestnanosť u nás je zase pod európskym priemerom, čo vplýva aj na lepšiu vyjednávaciu pozíciu zamestnancov o mzdách.
Na druhej strane výraznejší rast zárobkov brzdí produktivita práce, závislosť od stagnujúcej nemeckej ekonomiky či kroky súčasnej vlády. Tie sa týkajú aj zavedenia konsolidácie či transakčnej dane. „Výhľad vývoja miezd na Slovensku v ďalšom roku zostáva neistý, keďže vyššie daňové zaťaženie podnikov v kombinácii s oživenou infláciou môže negatívne ovplyvniť kúpnu silu obyvateľov. Podnikatelia sa budú musieť vyrovnať s rastúcimi nákladmi, ktoré sa budú snažiť preniesť do koncových cien, čo zároveň obmedzuje priestor pre výraznejší rast miezd,“ povedal Nemky.
Napriek týmto výzvam bankoví analytici predpokladajú, že nominálne mzdy tento rok stúpnu o 5,9 percenta. Infláciu zase očakávajú na úrovni 4,5 percenta. To by znamenalo reálny rast miezd o zhruba 1,4 percenta.
Hrozbou sú americké clá
„Medzi najväčšími rizikami pre mzdový vývoj zostávajú slabá výkonnosť nemeckej ekonomiky a možné dôsledky hroziacich obchodných vojen Európy s USA,“ uviedol Nemky. V automobilovom priemysle na Slovensku pritom pracuje 170-tisíc ľudí, čo je asi desať percent celkovej zamestnanosti v krajine.
„Očakávame, že implementácia amerických obchodných ciel bude mať za následok pokles rastu miezd a pracovných miest v odvetví,“ pridal sa analytik 365.bank Tomáš Boháček. Dodal tiež, že nezamestnanosť sa tak bude pozvoľna zvyšovať a rast reálnych miezd bude mať polovičné tempo.
Za ďalšie faktory, ktoré budú tento rok negatívne vplývať na trh práce, označil pretrvávajúci neistý vývoj na hlavných odbytových trhoch, najmä v Nemecku. Problémom bude aj rast inflácie z titulu konsolidačných opatrení vlády.
