Dôchodky a hlavne tie vysoké a 13. už nebudú pre všetkých. Dnešní pracujúci, najmä tí mladší, sa musia pripraviť na realitu, ktorú staršie generácie nezažili. Ľudia narodení približne po roku 1981 vstupujú do dôchodkového systému s menej priaznivými podmienkami, než mali ich rodičia či starší kolegovia.
Dôvodom nie je len demografický vývoj, ale najmä zmeny v pravidlách, ktoré sa udiali na prelome tisícročí. Tieto úpravy ovplyvnili spôsob, akým sa započítavajú jednotlivé obdobia života do dôchodkového poistenia, a ich dosah sa naplno prejaví až v budúcnosti.
Ako uviedol refresher.sk, jedným z kľúčových zlomov bol rok 2004. Práve vtedy sa prestala započítavať doba štúdia na stredných a vysokých školách do obdobia dôchodkového poistenia. Kým staršie ročníky mali roky strávené v školských laviciach započítané, mladší ľudia o túto výhodu prišli. V praxi to znamená kratšiu dobu poistenia, čo sa môže výrazne premietnuť do výšky budúceho dôchodku.
Štúdium, nezamestnanosť a zmenené pravidlá
Okrem štúdia sa zásadne zmenil aj pohľad na obdobie evidencie na úrade práce. Do roku 2001 sa toto obdobie započítavalo automaticky. Neskôr už len v prípade, ak osoba poberala dávky v nezamestnanosti, a od roku 2004 sa nezapočítava vôbec. To znamená, že prestávky v kariére, ktoré boli kedysi „kryté“ systémom, dnes znižujú celkový počet odpracovaných rokov.
Tieto zmeny majú spoločný menovateľ – mladší poistenci si počas aktívneho života nazbierajú menej rokov dôchodkového poistenia než staršie generácie. Odborníci upozorňujú, že práve kombinácia dlhšieho štúdia, prerušení práce a prísnejších pravidiel vytvára rozdiely medzi jednotlivými ročníkmi. V konečnom dôsledku to znamená nižší osobný mzdový bod a tým aj nižší dôchodok.
Pre lepší prehľad, medzi najdôležitejšie zmeny patria:
- nezapočítavanie stredoškolského a vysokoškolského štúdia po roku 2004,
- obmedzenie započítavania obdobia evidencie na úrade práce,
- kratšia celková doba dôchodkového poistenia pre mladšie ročníky.
Dopad na ženy a výchovu detí
Osobitnou kapitolou je postavenie žien, najmä matiek. Aj keď sa od roku 2004 do obdobia poistenia započítava čas strávený výchovou detí, jeho bodové ohodnotenie je nízke. To znamená, že síce ide o uznané obdobie, no jeho prínos pre výpočet dôchodku je obmedzený. Vplyv sa prejavuje na priemernom mzdovom bode, ktorý je rozhodujúci pre konečnú sumu penzie.
Pre ženy, ktoré mali viac detí alebo dlhšie rodičovské prestávky, to môže znamenať citeľný rozdiel oproti mužom či bezdetným ženám. V porovnaní so staršími generáciami, ktorým sa tieto obdobia započítavali výhodnejšie, ide o ďalší faktor znižujúci budúci dôchodok.
Celý systém tak vytvára situáciu, v ktorej ročníky narodené po roku 1981 čelia kombinácii viacerých nevýhod. Zmenené pravidlá započítavania životných období síce platia rovnako pre všetkých, no ich dopad je nerovnomerný. Najviac sa prejaví práve u tých, ktorí dnes tvoria jadro pracujúcej populácie a ktorých dôchodky sa budú počítať už výlučne podľa novších, prísnejších pravidiel.
