Známe príslovie hovorí, že „ranné vtáča ďalej doskáče“.
Mnohí ľudia sa od detstva vnímajú ako nočné sovy. Fungujú najlepšie večer, ráno sa ťažko prebúdzajú a deň začínajú s nechuťou. Moderná pracovná kultúra, najmä v Spojených štátoch, však večerným typom príliš nepraje. Oslavuje manažérov, ktorí vstávajú o štvrtej ráno, behajú maratóny a ešte pred svitaním vybavia pol dňa povinností. No aj tí, ktorí sa považujú za nočné typy, často nachádzajú ospravedlnenie v tom, že práve nočné sovy bývajú podľa niektorých starších výskumov tvorivejšie a inteligentnejšie. Píše The Guardian.
Keď sa nočná sova mení na ranné vtáča
Zaujímavý pohľad ponúka skúsenosť novinárky z The Guardian, ktorá celý život fungovala ako typická nočná sova – neskoro zaspávala a ráno vstávala s nechuťou. Po tom, čo prestala piť alkohol, začala pociťovať existenciálny nepokoj a narodilo sa jej malé dieťa, však nastala zásadná zmena. Začala chodiť spať stále skôr, až sa deväťhodinová večierka stala ideálom.
Myšlienka zostať hore do skorých ranných hodín ju dnes desí. Táto zmena ju prinútila zamyslieť sa, či sa biologické hodiny dajú naozaj preprogramovať, alebo ju k novému režimu donútil len rodičovský život.
Biologické hodiny sa nedajú oklamať
Podľa odborníkov má každý človek svoj jedinečný vnútorný rytmus – cirkadiánny systém – ktorý riadi množstvo telesných funkcií ako je napríklad úroveň bdelosti, hormóny, krvný tlak aj spánok. Tento rytmus určuje takzvaný chronotyp – teda prirodzenú preferenciu tela, či sa cíti najlepšie ráno alebo večer. Ranné typy sa bez problémov ukladajú na spánok skôr, kým večerné typy pociťujú únavu až v neskorších hodinách.
Zmeniť chronotyp je ťažké, no v priebehu života sa mení prirodzene. V puberte sa biologické hodiny posúvajú do neskorších hodín, čo vysvetľuje, prečo tínedžeri bývajú ospalí ráno. V dospelosti sa rytmus postupne posúva naspäť, takže starší ľudia sa často budia veľmi skoro. Vedci z Washingtonskej štátnej univerzity dodávajú, že rozdiel medzi ranným a večerným typom môže byť až štyri hodiny. Dedičnosť pritom zohráva významnú úlohu – deti rodičov večerného typu majú väčšiu šancu, že budú tiež nočné sovy.
Sú nočné sovy skutočne múdrejšie a tvorivejšie?
Niektoré staršie výskumy naznačovali, že večerné typy vynikajú v tvorivosti a divergentnom myslení – teda schopnosti nachádzať viacero riešení problémov. Psychológ Satoshi Kanazawa v roku 2009 tvrdil, že inteligentnejší ľudia majú tendenciu zaspávať neskôr, čo označil za „evolučne novátorské správanie“. Nedávna britská štúdia z roku 2024, ktorá analyzovala viac než 26-tisíc ľudí, dokonca zistila, že tí, ktorí ponocujú, dosahujú v testoch kognitívnych schopností lepšie výsledky než ranné typy.
Odborníci však upozorňujú, že ide o nejednoznačné závery. Podľa Hansa Van Dongena z Washington State University sú tieto štúdie často založené len na pozorovaní správania – napríklad že inteligentnejší mladí ľudia trávia večery učením a preto chodia spať neskôr. Nie je teda jasné, či nočné ponocovanie spôsobuje vyššiu inteligenciu, alebo je len jej dôsledkom.
Zdravotné dôsledky prevráteného rytmu
Hoci večerný životný štýl môže pôsobiť zaujímavo, lekári varujú pred jeho tienistou stránkou. Výskum z roku 2018 potvrdil, že nočné sovy majú približne o desatinu vyššie riziko predčasného úmrtia a častejšie trpia zdravotnými problémami. Príčinou je zrejme rozladenie medzi vnútornými hodinami a spoločenským prostredím, ktoré preferuje ranný režim.
Ďalšie výskumy, napríklad zo Stanfordovej univerzity, upozorňujú, že ponocovanie negatívne vplýva na psychické zdravie – bez ohľadu na to, aký má človek chronotyp.
Večerné bdenie totiž často sprevádzajú nezdravé návyky, ako pitie alkoholu, neskoré jedenie alebo dlhé vysedávanie pri obrazovkách. Tieto faktory narúšajú spánok a môžu prispieť k úzkosti, depresii aj kognitívnemu úpadku. Podobné zistenia priniesli vedci z univerzity v Groningene, ktorí potvrdili, že aspoň štvrtina týchto problémov súvisí s nezdravým životným štýlom, nie s genetickým nastavením.
Ako zistiť svoj prirodzený rytmus
Ak chce človek zistiť, kedy jeho telo funguje najlepšie, vedci odporúčajú jednoduchý experiment – týždeň bez budíka, alkoholu a kofeínu, bez nočného sledovania obrazoviek. Organizmus si sám nastaví ideálny čas spánku aj prebúdzania. Niektorí odborníci, ako Ana Wenzler z univerzity v Groningene, pri výskumoch merajú hladiny melatonínu v slinách počas dňa, aby určili, kedy telo prirodzene produkuje hormón spánku. V bežnom živote to však nahradí pozorovanie vlastných reakcií.
Dá sa rytmus posunúť?
Zmeniť sa úplne nedá, no dá sa prispôsobiť. Profesor Matthew P. Walker z Kalifornskej univerzity dokázal, že nočných ľudí možno „posunúť“ približne o dve hodiny v priebehu troch týždňov pomocou ranného svetla, pravidelného jedla, skorého pohybu a obmedzenia kofeínu poobede. Výsledkom bola lepšia nálada a vyššia ranná výkonnosť, hoci po ukončení experimentu sa účastníci často vracali k starým návykom.
Niektorí odborníci, napríklad spánkový psychológ Michael Breus, upozorňujú, že veľká časť populácie nepatrí ani k nočným sovám, ani k ranným typom. Tieto „medvede“ – ako ich nazýva – tvoria približne polovicu ľudí a dokážu dobre fungovať pri pravidelnom dennom rytme.
Výskumy tak ukazujú, že dôležité nie je súperenie medzi rannými vtáčatami a nočnými sovami, ale schopnosť žiť v súlade so svojím vnútorným rytmom. Každý typ má svoje výhody. Ranní ľudia lepšie zapadajú do pracovného systému, zatiaľ čo večerní môžu byť produktívnejší v prostredí, ktoré im umožní slobodnejší časový režim.
