Pri veľkom ruskom dronovom útoku na ukrajinské hlavné mesto Kyjev v noci na nedeľu zomreli dve osoby vrátane ročného dieťaťa a ďalších 11 ľudí sa zranilo. Útoky bezpilotných lietadiel spôsobili požiare na viacerých budovách naprieč mestom. TASR o tom píše podľa agentúry Reuters a AP.
Požiar vypukol aj na najvyššom poschodí administratívnej budovy v štvrti Pečersk, kde sa nachádzajú vládne budovy. Novinári agentúry AP videli stúpať dym z centra mesta, ktoré je zriedka terčom ruských útokov.
Poškodené obytné budovy
Starosta Kyjeva Vitalij Kličko informoval, že úlomky zo zničených dronov poškodili obytné budovy v štvrtiach Darnytskyj a Svjatošynskyj. Šéf vojenskej správy hlavného mesta Timur Tkačenko na Telegrame napísal, že Rusko „úmyselne a vedome útočí na civilné ciele“.
O 3.15 h bol na väčšine územia Ukrajiny vyhlásený letecký poplach po tom, čo ukrajinské letectvo vydalo varovanie pred dronovými a raketovými útokmi. Desiatky explózií otriasli stredoukrajinským mestrom Kremenčuk v Poltavskej oblasti. Ruské útoky tam spôsobili výpadky dodávok elektriny.
Bol vyhlásený poplach
Poľsko v noci vzhľadom na vyhlásenie poplachu v západnej časti Ukrajiny aktivovalo svoje a spojenecké lietadlá, aby zaistilo bezpečnosť vzdušného priestoru, uviedlo operačné velenie poľských ozbrojených síl.
Reportéri agentúry AP po veľkom Ruskom útoku na Kyjev v noci na nedeľu hlásia, že zo strechy budovy, kde sídli ukrajinská vláda stúpa dym. Zatiaľ nie je jasné, či ide o dôsledok priameho ruského zásahu, informuje TASR.
Zahynuli dvaja ľudia
Pokiaľ by sa potvrdilo, že Rusko zaútočilo na budovu ukrajinskej vlády, išlo by o eskaláciu ruskej leteckej kampane voči cieľom v hlavnom meste Ukrajiny, konštatuje AP. Rusko sa doteraz vyhýbalo útokom na vládne budovy v centre mesta.
Po nočnom útoku ruských dronov v Kyjeve zahynuli dvaja ľudia vrátane ročného dieťaťa a 11 ďalších sa zranilo. Z viacerých budov naprieč mestom tiež hlásia požiare.
Macron a spojenci chcú Ukrajine dať garancie
Parížsky summit bol podľa Macrona prvým konkrétnym krokom k vytvoreniu tzv. „reassurance force“ – zaisťovacích jednotiek, ktoré by dohliadali na dodržiavanie prímeria a chránili krajinu pred novou agresiou. Francúzsky prezident zdôraznil, že nejde o útok na Rusko, ale o prevenciu ďalších útokov. Zelensky rozhodnutia summitu privítal ako začiatok skutočných bezpečnostných záruk.
Spojené štáty zatiaľ neoznámili, v akej miere sa zapoja. Trump pripustil, že americká pomoc by mohla prísť najmä zo vzduchu, a podľa Zelenského sa už obaja lídri rozprávali o „maximálnej ochrane ukrajinského neba“.
Moskva tvrdí, že konflikt pokračuje na všetkých frontoch
Kremeľ trvá na tom, že ruská armáda postupuje. Putin pritom hovoril vo Vladivostoku, kde varoval: „Ak sa prijmú rozhodnutia, ktoré povedú k dlhodobému mieru, potom jednoducho nevidím dôvod na prítomnosť cudzích vojakov v Ukrajine.“
Zároveň ponúkol summit s Kyjevom priamo v Moskve a tvrdil, že vie zabezpečiť bezpečnosť ukrajinskej delegácie. Zelensky jeho návrh zosmiešnil a označil ho za dôkaz, že Rusko nemyslí mier vážne.
AfD, Merz a nové migračné linky
Kým Macron zdôrazňoval neochvejné spojenectvo a britský premiér Sir Keir Starmer hovoril o „neporušiteľnom záväzku“ voči Ukrajine, nemecký kancelár Friedrich Merz vyhlásil, že prvým krokom musí byť prímerie a následne silné bezpečnostné garancie pre Kyjev. Generálny tajomník NATO Mark Rutte jasne odkázal: „Prečo by nás malo zaujímať, čo si Rusko myslí o jednotkách v Ukrajine? Je to suverénna krajina. Nie je na nich, aby rozhodovali.“
Kyjev chce najprv prímerie
Ukrajinská strana je presvedčená, že zastavenie bojov musí prísť skôr, než sa začne hovoriť o definitívnom mieri. Rusko však odmieta akúkoľvek dohodu bez úplného mierového kontraktu. Putin pripustil, že vidí „svetlo na konci tunela“, ale pochybnosti zasial vyhlásením, že ukrajinské požiadavky, referendum o územiach a zrušenie stanného práva, robia dohodu nereálnou.
Medzitým zostáva realitou fakt, že Moskva ilegálne anektovala päť ukrajinských oblastí, no plnú kontrolu má iba nad jednou – Krymom.
