Slovensko má novú daň, ktorá mala do štátneho rozpočtu priniesť stovky miliónov eur. Namiesto tichej akceptácie však vyvolala búrlivú reakciu podnikateľov aj politikov. Kým štát trvá na jej zachovaní, niektoré skupiny volajú po jej úplnom zrušení. Kto napokon daň zaplatí, a koho sa zmeny môžu dotknúť najmenej?
Daň, ktorá rozdelila politickú scénu aj podnikateľov
Transakčná daň, ktorá vstúpila do platnosti len pred niekoľkými týždňami, okamžite rozprúdila diskusiu naprieč celou spoločnosťou. Prijatá ako súčasť snahy o konsolidáciu verejných financií, mala byť spoľahlivým spôsobom, ako získať až 800 miliónov eur ročne. Realita však ukázala, že jej dopady sú problematickejšie, než si vláda pôvodne predstavovala.
Ako uvidela Pravda.sk, odpor sa zdvihol najmä medzi malými podnikateľmi, živnostníkmi a remeselníkmi. Tí vnímajú nové pravidlá ako nespravodlivé, keďže musia z každého bankového prevodu alebo platby kartou odvádzať daň vo výške 0,4 percenta, maximálne však 40 eur. V praxi to znamená, že pri poslaní 1 000 eur na účet musia zaplatiť 4 eurá štátu, čo nie je zanedbateľná suma pri množstve transakcií.
SNS chce úľavy pre malých hráčov
V snahe reagovať na rastúcu nespokojnosť, prišla Slovenská národná strana (SNS) s návrhom, ktorý by uľavil najmenším podnikateľom. Poslanci SNS predložili do parlamentu úpravu zákona, ktorá by mala úplne oslobodiť od dane tých, ktorých ročný obrat nepresahuje 100-tisíc eur. Týkať by sa to mohlo tisícok živnostníkov a malých firiem.
Podľa predstaviteľov SNS by výpadok z týchto úľav bol iba okolo 50 miliónov eur ročne, čo by štátna pokladnica údajne ustála. Týmto krokom chcú národniari ochrániť „ľudí práce“ – teda tých, ktorí si na živobytie zarábajú vlastnými rukami, ako murári, elektrikári či inštalatéri.
Technické úpravy namiesto zrušenia
Aj ďalší vládni politici začali hovoriť o potrebe zmien. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok zo strany Hlas pripustil, že systém zdaňovania by sa mohol upraviť. Navrhuje zaviesť rôzne daňové koeficienty pre rôzne typy subjektov. Znamenalo by to, že menší podnikatelia by platili nižšiu sadzbu – napríklad len 0,2 %, kým banky alebo veľké firmy by mohli čeliť vyššej, až 0,5-percentnej sadzbe.
Takéto rozvrstvenie by podľa neho zaistilo viac férovosti a menej administratívneho tlaku na malých podnikateľov. Ide o jeden z mála návrhov, ktorý získava podporu naprieč koalíciou, hoci premiér Fico zatiaľ odmieta daň úplne zrušiť.
Výplaty v hotovosti a bojkot bánk
V praxi sa nová daň už prejavuje aj vo forme zmeny správania podnikateľov. Na sociálnych sieťach pribúdajú sťažnosti na nečakané poplatky, ktoré im banky strhávajú z účtov. Niektorí preto začali prechádzať na platby v hotovosti, aby sa dani vyhli. Ide o obchádzanie systému, ktoré však môže ohroziť transparentnosť podnikania a zvýšiť riziko daňových únikov.
Rovnako sa ozvali autodopravcovia, ktorí dali vláde ultimátum. Ak ich požiadavky – vrátane zrušenia transakčnej dane – nebudú vypočuté do polovice mája, hrozia blokádami ciest.
Fico hovorí rázne nie, peniaze potrebuje
Premiér Robert Fico sa zatiaľ drží neoblomne. Podľa neho je transakčná daň kľúčová pre naplnenie rozpočtu. Tvrdí, že bez týchto príjmov si nevie predstaviť konsolidáciu verejných financií. Vláda by totiž prišla o stovky miliónov eur, ktoré plánovala použiť na sociálne opatrenia.
Fico síce naznačil možnosť určitých úprav, ale zároveň varoval, že zrušenie dane neprichádza do úvahy. Odkazuje, že tí, ktorí chcú zmeny, musia predložiť alternatívne návrhy, kde tieto peniaze získať.
Zvýšenie daní pre banky a reťazce ako alternatíva?
Ako jedno z možných riešení navrhol minister športu a cestovného ruchu Rudolf Huliak vyššie dane pre veľkých hráčov – banky, automobilky či obchodné reťazce. Podľa neho je neúnosné, aby ťarchu nového opatrenia niesli hlavne malí podnikatelia. Vláda by podľa neho mala presmerovať svoju pozornosť na tých, ktorí majú vyššie zisky a reálne možnosti prispieť viac do spoločnej kasy.
Takýto návrh by mohol nahradiť výpadok z úľav pre drobných živnostníkov, no zatiaľ nie je jasné, či má podporu v celej koalícii.
Odborníci hovoria jasne: celý zákon je zlý
Zatiaľ čo politici sa predbiehajú v návrhoch na úpravy, odborníci sa vyjadrujú jednoznačne – daň by mala ísť úplne preč. Argumentujú tým, že je nespravodlivá, zle napísaná a zbytočne komplikuje podnikateľské prostredie. Navyše tlačí na ceny tovarov a služieb, čo môže zvýšiť infláciu a znížiť konkurencieschopnosť firiem.
Ekonomickí experti zároveň upozorňujú na právnu nejasnosť celého zákona. Viacero výkladov a výnimiek vedie k neistote, ktorá je v právnom štáte neprijateľná. Mnohí preto namiesto úprav navrhujú kompletné zrušenie a hľadanie efektívnejších nástrojov na zvýšenie príjmov do rozpočtu.
