Ministerstvo zdravotníctva predstavilo vo štvrtok na rokovaní zdravotníckeho výboru parlamentu medicínsky plán novej Národnej nemocnice generála Milana Rastislava Štefánika. Minister zdravotníctva Kamil Šaško uviedol, že sa očakáva, že výstavba nemocnice v bratislavských Vajnoroch bude stáť okolo jednej miliardy eur. Opozícia namieta, že stále nevie, ako bude vyzerať nemocničná sieť v Bratislave po jej otvorení. Upozorňuje tiež, že financovanie je zabezpečené iba na tento a budúci rok.
Minister Šaško ocenil, že sa na výstavbe nemocnice už začalo. „Po 40 rokoch sa o tom už iba nešpekuluje, ale reálne sa koná,“ podotkol. Deklaroval, že urobia maximum pre to, aby hrubá stavba zariadenia bola dokončená do konca aktuálneho volebného obdobia, teda do konca roka 2027.
Prví pacienti by do nemocnice mohli prísť od roku 2030. Šaško zároveň potvrdil, že financovanie je na tento a ďalší rok zabezpečené. Nemocnicu stavia ministerstvo obrany spolu s ministerstvom zdravotníctva.
Miliardová nemocnica
Nová nemocnica by mala mať 1 078 štandardných lôžok, v maximálnom profile až 1 532. Izby sú plánované s jednou alebo dvomi posteľami. Pacientom by malo slúžiť 24 operačných sál, 22 zákrokových miestností a 210 ambulancií. Minister očakáva, že výstavba nemocnice bude stáť celkovo okolo jednej miliardy eur, ale treba rátať aj s výdavkami na zdravotnícke vybavenie. Tie by sa podľa neho mali pohybovať na úrovni okolo 200 miliónov eur.
Ministerstvo očakáva, že v roku 2040 by mohla mať nemocnica takmer 48-tisíc hospitalizácií, 17-tisíc operácií a takmer 20-tisíc počet výkonov v jednodňovej starostlivosti. „Tento projekt je jeden z najdôležitejších modernizačných krokov štátu v oblasti zdravotníctva za ostatné desaťročie. (…) Cieľom je vytvoriť komplexnú, terciálnu univerzitnú nemocnicu, ktorá spája prevenciu, diagnostiku, liečbu, výskum aj vzdelávanie,“ skonštatoval minister Šaško.
Práce v nemocnici vo Vajnoroch sa už začali. V lete tohto roka by sa mala začať stavať základná doska a podzemná časť, uviedol Denník N.
Stavba základovej dosky a podzemnej časti bude rovnako ako v nemocnici v Prešove v utajenom režime. Do konca roka by mala byť hotová a na nadzemnú už budú organizovať verejné obstarávanie. Do konca roka chce mať štát už podpísanú zmluvu so zhotoviteľom nadzemnej časti. Rokuje sa aj o dopravnej infraštruktúre pre nemocnicu s ministerstvom dopravy, magistrátom či mestskými časťami.
Pre lepšiu dostupnosť sa má vybudovať diaľničný terminál a priamy zjazd z diaľnice D4, ktorý by sa mal priamo napojiť k nemocnici. Vzniknúť má aj viacúrovňová križovatka. Pribudnúť by mala aj električka, ktorá by mala byť pokračovaním zo Zlatých pieskov.
Opozícia kritizuje málo informácií
Podľa opozície, stále nie je dosť informácií k tejto novej národnej nemocnici. „Musíme skonštatovať, že najzákladnejšiu otázku, ako bude nastavená optimálna nemocničná sieť v bratislavskom regióne, na ktorú čakali pravdepodobne aj Bratislavčania a široká verejnosť, sme sa na výbore nedozvedeli,“ skonštatoval poslanec a bývalý štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Peter Stachura z KDH.
Nevie, ako môže medicínsky plán počítať s 1 532 lôžkami, ak nie je jasné, ktorá nemocnica má po otvorení novej zaniknúť. „Hovoríme o konkrétnych lôžkach, no nevieme, koľko lôžok v Bratislave potrebujeme a ktoré nemocnice sa rozplynú alebo zaniknú,“ doplnil.
Aj poslanec Tomáš Szalay za SaS upozornil na to, že je potrebné, aby verejnosť aj poskytovatelia vedeli o tom, čo spraví nová nemocnica s bratislavským zdravotníctvom. „Kto zostane, kto prežije, kto sa sťahuje, kto sa nesťahuje, do čoho sa má investovať, aké oddelenia alebo ambulancie sa majú rozvíjať v Bratislave,“ pýtal sa. Poukázal pri tom na potrebu a dôležitosť dlhodobých rozhodnutí.
Poslanec Oskar Dvořák z PS označil výbor za zbytočný, pretože nedostal potrebné informácie. „Neviem tým pádom zhodnotiť, či rozhodnutie o tom, ako má nemocnica vyzerať, koľko má mať poschodí, akú má mať kapacitu, je správne, pretože mi nikto nepovedal, akú úlohu budú mať ostatné nemocnice, ktoré budú ovplyvňovať úlohu tejto nemocnice,“ dodal.
Zaniknú špičkové ústavy?
V pláne je určené aj koľko budú mať príslušné oddelenia lôžok. Najväčšie by mali byť pľúcne, vnútorné lekárstvo, chirurgia a neurochirurgia. Ministerstvo prezentovalo, že nová nemocnica v Bratislave by mala mať viacero špičkových oddelení. Jedným z nich je ECMO centrum, ktoré je pre pacientov s kritickým zlyhaním srdca alebo pľúc, aj centrum hyperbarickej medicíny alebo centrum epileptochirurgie či kardiocentrum. A to aj napriek tomu, že hlavné mesto má samostatný Národný ústav srdcovo-cievnych chorôb.
Opozičný poslanec Peter Stachura niektoré vysokošpecializované centrá nazval ako „totálne uletené“ s tým, že podobné centrá nemajú Česi ani Nemci.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško kritiku odmietol. Vyhlásil, že optimalizácia zdravotníckej siete v Bratislave je hotová, ale treba ju ešte aktualizovať aj po výsledkoch auditu. Potom ju poslancom predstaví.
Šaško k financovaniu projektu uviedol, že jej financovanie bude závisieť od priorít ďalšej vlády. Peniaze majú ísť z rozpočtu, mohli by byť využité aj peniaze z plánu obnovy. Ešte vlani sa hovorilo, že z revízie plánu obnovy by malo ísť na výstavbu nemocnice zhruba 200 miliónov eur.
