Zamysleli ste sa niekedy nad tým, aká inteligentná je krajina, v ktorej žijete? Portál World of Card Games zostavil rebríček najinteligentnejších krajín sveta, pričom údaje čerpal z prestížnych zdrojov, ako sú Organizácia Nobelovej ceny, World Population Review, britský Úrad pre národnú štatistiku, Úrad pre sčítanie ľudu v USA a rôzne medzinárodné vzdelávacie databázy.
V štúdii sa analyzovalo niekoľko faktorov na určenie najinteligentnejších krajín na svete. Medzi ne patril počet jednotlivcov a univerzít nominovaných na Nobelovu cenu, priemerné skóre IQ (na základe Lynn-Beckerovej stupnice) a percento dospelých s minimálne bakalárskym alebo magisterským vzdelaním.
Každá metrika bola štandardizovaná na stupnici 0-100, pričom vyššie skóre predstavuje lepší výkon. Skóre inteligentného kapitálu sa vypočítalo ako vážený priemer týchto ukazovateľov, pričom nomináciám na Nobelovu cenu a dosiahnutému vzdelaniu sa prikladal o niečo väčší význam. Zdrojom údajov pre túto štúdiu boli nominácie na Nobelovu cenu od Organizácie Nobelovej ceny (1901 až 2024), priemerné skóre IQ zo Svetového populačného prehľadu (2024) a úroveň dosiahnutého vzdelania od Svetovej banky (s použitím najnovších dostupných údajov).
V prípade krajín s obmedzenými alebo neúplnými údajmi sa použili najnovšie informácie a vykonali sa úpravy s cieľom zabezpečiť spravodlivé a konzistentné porovnanie všetkých subjektov. Ktoré krajiny sa dostali do výberu vzhľadom na tieto faktory? Výsledky ukazujú fascinujúcu zmes ukazovateľov inteligencie, od krajín s bohatou históriou akademickej excelentnosti až po krajiny, ktoré sa môžu pochváliť pôsobivými priemermi IQ.
10. Fínsko

Desiate miesto patrí Fínsku so skóre 80,24, ktoré má 198 nominácií na Nobelovu cenu, 16 univerzít s nomináciami na Nobelovu cenu, priemerné IQ 101,20 a 28,80 % dospelých má aspoň bakalársky titul a 14,43 % magisterský titul. Prelomový fínsky vzdelávací systém kladie dôraz na kritické myslenie, kreativitu a riešenie problémov už od útleho veku a často sa zaraďuje medzi najlepšie na svete. Jeho kultúra odolnosti a zvedavosti viedla k mnohým inováciám v oblasti technológií a dizajnu.
9. Dánsko

Na deviatom mieste sa umiestnilo Dánsko s 80,46 bodmi, ktoré získalo 503 nominácií na Nobelovu cenu, 20 univerzít s nomináciami na Nobelovu cenu, priemerným IQ 97,83 a 32,73 % dospelých, ktorí získali aspoň bakalársky titul, vrátane 13,22 % s magisterským titulom. Dánsko sa zameriava na celoživotné vzdelávanie a inovácie, čo je hnacou silou jeho úspechu v oblastiach, ako je architektúra, obnoviteľné zdroje energie a zdravotníctvo. Dôraz, ktorý krajina kladie na spoluprácu a sociálnu rovnosť, podporuje prosperujúcu intelektuálnu komunitu.
8. Poľsko

Poľsko je na ôsmom mieste so skóre 80,70, má 284 nominácií na Nobelovu cenu, 17 univerzít s nomináciami na Nobelovu cenu, priemerné IQ 96,35 a 28,65 % dospelých má aspoň bakalársky titul, pričom 22,31 % má aj magisterský titul. Poľsko má bohaté intelektuálne dedičstvo, z ktorého v minulosti vyšli vplyvní myslitelia, spisovatelia a vedci. Vďaka silnému dôrazu na zachovanie kultúrnej identity a zároveň na inovácie je Poľsko intelektuálne živé.
7. Nemecko

Nemecko sa umiestnilo na siedmom mieste so skóre 85,40, 3 653 nomináciami na Nobelovu cenu, 150 univerzitami s nomináciami na Nobelovu cenu, priemerným IQ 100,74 a 29,21 % obyvateľov dosiahlo aspoň bakalársky titul, z toho 12,28 % magisterský. Povesť Nemecka ako svetového lídra v oblasti strojárstva a vedy je založená na kultúre presnosti a disciplíny. Jeho dlhoročná tradícia inovácií, od priemyselnej revolúcie až po moderné riešenia v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, je svetoznáma.
6. Švédsko

Šieste miesto patrí Švédsku s celkovým skóre 85,62. Môže sa pochváliť 834 nomináciami na Nobelovu cenu, 34 univerzitami s nomináciami na Nobelovu cenu, priemerným IQ 97,00 a 33,69 % obyvateľov má aspoň bakalársky titul, z toho 16,18 % získalo magisterský titul. Švédsky vzdelávací systém kladie dôraz na kreativitu, rovnosť a kritické myslenie, čím podporuje inovácie v odvetviach, ako sú technológie a dizajn. Spoločnosť sa zameriava na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a umožňuje ľuďom venovať sa intelektuálnym a tvorivým záľubám.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)


