V posledných rokoch sa na Slovensku zvýšil záujem o správanie investorov v rámci druhého piliera dôchodkového systému. Nedávna štúdia skúmala rôzne faktory ovplyvňujúce investičné rozhodnutia, pričom jej výsledky odhalili kľúčové správcovské vzorce, ktoré môžu ovplyvniť budúcnosť slovenského dôchodkového systému.
Od roku 2012 do 2023 boli všetci investori v druhom pilieri automaticky priradení do konzervatívneho dlhopisového fondu. Tento fond ponúkal nízke riziko, ale nie vždy bol najvýhodnejší z hľadiska dlhodobého rastu úspor, uvádza portál openiazoch.sk. Aj keď mali investori možnosť presunúť sa do iných fondov s vyšším potenciálom výnosov, väčšina zostala pri pôvodnej investičnej stratégii.
Cieľom výskumu bolo odhaliť, prečo sa mnohí Slováci rozhodli nezmeniť svoju investičnú stratégiu a aké faktory na to vplývajú. Štúdia sa zamerala na skúmanie, ako osobnostné črty, sociodemografické faktory a ekonomické okolnosti ovplyvňujú ochotu riskovať a meniť investičný plán. Výskum bol realizovaný na vzorke 100 respondentov z ekonomicky aktívnej populácie do 50 rokov a údaje boli získané prostredníctvom prieskumnej agentúry MNFORCE.
Hlavné zistenia výskumu:
- Vysoká averzia voči riziku
Väčšina slovenských investorov v druhom pilieri vykazuje výraznú averziu voči riziku. Osobnostné faktory ako svedomitosť a ochota vyhýbať sa riziku sú úzko spojené s tendenciou voliť konzervatívnejšie investície. Naopak, otvorenosť novým skúsenostiam koreluje s nižšou averziou k riziku a častejším výberom dynamických investičných stratégií. - Pasivita pri zmene investičnej stratégie
Napriek varovaniam odborníkov o nízkych výnosoch konzervatívnych dlhopisových fondov, viac ako polovica investorov zostala pri pôvodnej stratégii. Tento jav sa dá vysvetliť fenoménom status quo bias, kde sa ľudia neochotne vzdávajú existujúcej situácie, aj keď nie je ideálna. - Vplyv vzdelania a výchovy
Investori s vyšším vzdelaním prejavovali menšiu averziu voči riziku a častejšie si vyberali aktívnejšie investičné stratégie. Ľudia, ktorých rodičia mali skúsenosti s investovaním, boli ochotnejší meniť svoju investičnú stratégiu. Naopak, vyššia úroveň vzdelania matky bola spojená s menšou ochotou meniť stratégiu. - Rodové rozdiely v investičných rozhodnutiach
Ženy sa častejšie rozhodovali zostať pri pôvodnej investičnej stratégii a mali nižšiu ochotu podstupovať riziko v investovaní. Muži naopak, častejšie prechádzali na dynamickejšie fondy. - Vek a rozhodovanie o investíciách
Starší investori zvyčajne zostávali pri konzervatívnych investičných stratégiách, čo zodpovedá všeobecne očakávanej tendencii, že starší ľudia majú menšiu ochotu riskovať pri investovaní. - Finančná gramotnosť a rozhodovanie
Hoci sa očakávalo, že investori z domácností, kde sa aktívne diskutovalo o financiách, budú robiť lepšie investičné rozhodnutia, výskum ukázal, že títo ľudia častejšie zostávali pri konzervatívnych stratégiách. To naznačuje, že časté rozhovory o financiách nemusia nevyhnutne viesť k informovanejším rozhodnutiam.
Dôsledky pre dôchodkovú politiku:
- Zmena predvolenej investičnej stratégie
V roku 2023 bol zavedený nový model investovania, ktorý zohľadňuje životný cyklus investora. Tento prístup môže pomôcť znížiť účinky status quo bias a presunúť investorov do výnosnejších stratégií. - Zlepšenie finančného vzdelávania
Keďže finančná gramotnosť na Slovensku je nižšia ako priemer v OECD, je dôležité investovať do zlepšenia vzdelávania v tejto oblasti. Lepšie pochopenie investičných možností môže viesť k lepším rozhodnutiam a vyšším výnosom pre dôchodcov. - Podpora individuálneho poradenstva
Automatické priradenie investorov do konzervatívnych fondov nie je ideálnym riešením. Dôchodkový systém by mohol zahŕňať povinné poradenstvo, ktoré by investorov informovalo o lepších možnostiach pre rast ich úspor. - Motivácia na zmenu investičnej stratégie
Vláda by mohla zaviesť iniciatívy, ktoré by motivovali investorov k prehodnoteniu svojich rozhodnutí. Napríklad pravidelnými notifikáciami alebo personalizovanými odporúčaniami na základe veku a rizikového profilu.
Pasívni investori prišli o tisíce eur
Výsledky výskumu podporujú aj údaje ministerstva práce a dôchodkových správcovských spoločností. Sporitelia, ktorí sa rozhodli zostať pasívni a neprešli do výnosnejších fondov, prišli o tisíce eur na svojich dôchodkových úsporách.
