Kritik nevníma hymnu iba po hudobnej stránke, ale zameral sa aj na okolnosti, ktoré súviseli so samotným vznikom novej verzie.
Úderom polnoci 1. januára sme privítali nielen nový rok 2025, ale aj novú verziu štátnej hymny, ktorú si objednalo Ministerstvo kultúry. Podieľal sa na nej dirigent a skladateľ Oskar Rózsa, v spolupráci so Slovenská filharmónia.
Ešte pred samotným zverejnením rozpútala na internete búrlivú diskusiu a po vzhliadnutí sa dostala do povedomia aj za hranicami.
Kritici nešetrili kritikou a k hymne sa v Česku vyjadril napríklad Tomáš Ondřej Pilař, šéf opery Juhočeského divadla. „Nová verzia slovenskej hymny sa zapíše do učebníc ako absolútne nepochopenie vokálno-symfonickej inštrumentácie. Najlepšie by sa to dalo opísať tak, ako keby chcel metalový fanúšik napísať niečo v štýle Pirátov z Karibiku. A za pikantný terciánsky záver sa už pred 150 rokmi vyhadzovalo z konzervatória. Treba uznať, že táto hymna je naozaj ako žiadna iná,“ tvrdí.
Hudobný kritik Oliver Rehák mal iné očakávania, píšu tvnoviny.sk. „Úvodné naladenie je taký zvláštny špecifický prvok. Moja prvá asociácia bola hymna ruskej federácie,“ zhodnotil.
Diskutujúci si na novej verzii všimli podstatnú vec, ktorá súvisí s legislatívou, píše Nový čas. „V zákone 63/1993 v prílohe 5 je určené rizoluto 88, to je 88 taktov za minútu, táto hymna to zďaleka nespĺňa, takže sa nemôže používať ako štátny symbol,“ napísal jeden z čitateľov.
Rehák dodáva, že v prílohe zákona o štátnych symboloch sa okrem notového zápisu určuje aj tempo hudby. „Tá nová verzia je o tretinu tak pomalšia ako tých 88 úderov, teda tempový údaj, ktorý uvádza zákon. Čiže predpokladám, že tam narýchlo urobia nejakú novelu, ale popravde neviem, čo sa stane legislatívne,“ myslí si.
Prvkom, ktorý mal zvýrazniť slovenské symboly, sa stala fujara, ktorá znie v závere hymny. „Je to taký motív, ktorý tam má dať takú pečiatku, že vyrobené na Slovensku,“ domnieva sa odborník.
Kritik nevníma hymnu iba po hudobnej stránke, ale zameral sa aj na okolnosti, ktoré súviseli so samotným vznikom novej verzie. Ide jednak o sumu za projekt, ktorý stál 46-tisíc eur, alebo Rózsove vyjadrenia o tom, že „ja tú hymnu nerobím pre vás. Vy ste stále nepochopili, že to nie je vaša hymna. To je hymna pre úplne inú skupinu ľudí.“
„Súčasťou hymny, keďže to je jeden zo štátnych symbolov, je aj spôsob jej vzniku. No a to je neštandardné po každej stránke,“ dodal na záver Rehák.
Pokiaľ ste ešte nepočuli novú verziu slovenskej hymny, môžete si ju vypočuť v nasledujúcom videu:
