Kauza zosnulého amerického finančníka Jeffreyho Epsteina opäť rezonuje verejným priestorom. Nové výpovede obetí, čiastočne zverejnené dokumenty a politické reakcie v USA aj v Európe vyvolávajú otázky, či sa pravda o jednej z najväčších sexuálnych afér posledných desaťročí skutočne dostáva na svetlo. Jedna z preživších teraz otvorene hovorí o praktikách, ktorými si Epstein cielene overoval, že dievčatá sú neplnoleté.
Jedna z Epsteinových obetí, Marina Lacerdaová, tvrdí, že vek dievčat nebol pre amerického finančníka vedľajšou okolnosťou, ale priamym cieľom jeho správania, informoval iDnes. Podľa jej slov od dievčat vyžadoval, aby mu predkladali školské preukazy – nie ako formalitu, ale ako dôkaz, že ešte nedosiahli plnoletosť.
Lacerdaová sa s Epsteinom stretla prvýkrát ako štrnásťročná. Do jeho rezidencie ju priviedla známa s neurčitou ponukou zárobku za masáže. V tom čase žila v jednej izbe spolu s matkou a sestrou a jej motiváciou bola snaha finančne pomôcť rodine. Sama dnes priznáva, že následky tohto rozhodnutia si naplno uvedomila až s odstupom rokov.
„Chcel vidieť, že sme neplnoleté“
Podľa výpovede pre britský denník The Telegraph Epstein opakovane zdôrazňoval, že chce mať istotu o veku dievčat. „Povedal mi, že mám začať nosiť školské preukazy. Chcel vidieť dôkaz, že sme neplnoleté,“ opísala.
Jej slová potvrdzuje aj skúsenosť s osemnásťročnou dievčinou, ktorú raz priviedla. Epstein ju údajne okamžite odmietol. Podľa Lacerdaovej stačil jediný pohľad – vedel, že nejde o dieťa. Reakcia mala byť agresívna a stretnutie sa skončilo okamžite.
Lacerdaová zároveň hovorí o systematickom nátlaku, ktorému bola vystavená. Epstein ju nútil, aby mu privádzala ďalšie dievčatá. Tvrdí, že odmietnutie prakticky neprichádzalo do úvahy.
„Bol dotieravý, neustále chcel nové tváre, nové dievčatá,“ spomína. Práve tento tlak bol podľa nej momentom, keď si uvedomila, že v takomto prostredí nedokáže pokračovať.
Moc, vplyv a telefonáty počas zneužívania
Podľa jej výpovede Epstein počas masáží často telefonoval s vplyvnými osobami. Mal sa chváliť tým, koho má práve pri sebe, pričom išlo o politikov či členov aristokracie.
„Dával nám jasne najavo, že pozná každého a že má moc nad všetkými,“ uviedla. Tento pocit nepostihnuteľnosti bol podľa nej kľúčovým nástrojom manipulácie a zastrašovania.
Americké ministerstvo spravodlivosti cez víkend sprístupnilo tisíce strán dokumentov súvisiacich s Epsteinovým prípadom. Mnohé z nich však boli výrazne začiernené, čo vyvolalo sklamanie medzi preživšími.
Lacerdaová tvrdí, že niektoré z dokumentov obsahujú časti jej výpovede pre FBI. Napriek tomu má pocit, že ide o selektívne a kontrolované zverejňovanie informácií. Podľa nej štát chráni vplyvných ľudí na úkor obetí.
Obavy z ututlávania pravdy
Podobné obavy vyjadrili aj ďalšie preživšie. Liz Steinová pre BBC uviedla, že pomalé a neúplné zverejňovanie dokumentov bez kontextu rozmazáva rozsah zločinov aj sieť ľudí, ktorí Epsteinovi umožňovali konať.
Nedôveru ešte prehĺbil incident, keď úrady krátko po zverejnení odstránili viaceré súbory vrátane fotografie amerického prezidenta Donalda Trumpa. Po vlne kritiky bol snímok opätovne sprístupnený.
Prípad Epsteina púta mimoriadnu pozornosť aj preto, že sa v dokumentoch objavujú mená verejne známych osobností – od politikov až po umelcov. Okrem Trumpa a Billa Clintona sa spomína aj britský princ Andrew, spevák Mick Jagger či Michael Jackson.
Ministerstvo spravodlivosti avizuje, že ďalšie časti spisu budú zverejnené neskôr. Dôvodom má byť nutnosť anonymizácie obetí a ochrana prebiehajúcich vyšetrovaní.
Jeffrey Epstein zomrel v roku 2019 vo väzbe, kde čakal na súdny proces pre obvinenia zo sexuálneho zneužívania maloletých a obchodovania s ľuďmi. Jeho dlhoročná spolupracovníčka Ghislaine Maxwellová si momentálne odpykáva 20-ročný trest za podiel na obchodovaní s neplnoletými dievčatami.
Lajčák a Epstein
Ako sme informovali, poradca premiéra Roberta Fica (Smer-SD) a bývalý minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák odmieta akékoľvek tvrdenia, že by mal z kontaktov s americkým finančníkom Jeffreym Epsteinom osobný prospech.
Zdôrazňuje, že od neho nikdy neprijal pôžičky, finančné prostriedky ani dary a že nič také nevyplýva ani zo zverejnenej komunikácie. Svoje kroky označuje za súčasť štandardnej diplomatickej praxe a konanie v záujme Slovenskej republiky. Pre TASR to uviedol v nedeľu.
Lajčák vysvetľuje, že stretnutie, ktoré sa uskutočnilo na rezidencii vo Viedni, malo pracovný charakter a nevybočovalo z rámca jeho vtedajšej funkcie ministra zahraničných vecí. Podľa jeho slov išlo o jedno z mnohých rokovaní, ktoré počas výkonu funkcie absolvoval.
„Stretnutie na rezidencii vo Viedni malo pracovný charakter, rovnako ako mnoho iných stretnutí, ktoré som tam počas výkonu funkcie ministra absolvoval. Pomohlo mi získať cenné informácie o fungovaní americkej politiky a biznisu. Navyše Slovensko v tom roku predsedalo OBSE so sídlom vo Viedni a diskutovanou témou boli aj vtedy aktuálne úvahy o možnom vystúpení USA z tejto organizácie,“ uviedol bývalý šéf slovenskej diplomacie.
Podľa Lajčáka patrí k práci diplomata využívanie širokého spektra legitímnych kontaktov, či už formálnych alebo neformálnych. Tvrdí, že komunikácia s osobami, ktoré mali v danom čase silné postavenie v zahraničných politických a spoločenských kruhoch, bola bežnou súčasťou výkonu jeho funkcie. Zároveň priznáva, že meno Jeffreyho Epsteina dnes oprávnene vyvoláva silné emócie a pobúrenie verejnosti.
Premiér Robert Fico sa k situácii vyjadril na piatkovej tlačovej konferencii po summite európskych lídrov v Bruseli 19. decembra. Uviedol, že Miroslav Lajčák je podľa neho excelentný diplomat a naďalej má jeho dôveru. „Ak niekto zlyhá morálne, dajte mi dôkazy, že niečo urobil, ukončime spoluprácu. Ale ja nebudem katovať ľudí len preto, lebo už keď nie je čo, vytiahne sa, že je to nejaká spolupráca, alebo že niekto niekde niekoho videl,“ povedal premiér.
