Zamestnávatelia na Slovensku môžu od júna požiadať o štátnu podporu zo systému kurzarbeit aj v prípadoch, keď ich podnikanie obmedzia nepredvídateľné hospodárske udalosti globálneho rozsahu. Novela zákona tak reaguje aj na aktuálne obchodné napätie a zavádzanie ciel, napríklad zo strany USA.
Kurzarbeit nie je na Slovensku novinkou, ide o dočasný nástroj, ktorého cieľom je ochrániť pracovné miesta v čase kríz. Zmeny, ktoré prináša najnovšia legislatíva, však výrazne rozširujú možnosti jeho využitia. Informuje o tom portál Pravda.
Nadnárodné okolnosti ako dôvod na podporu
Od júna môžu firmy požiadať o podporu zo systému kurzarbeit aj vtedy, ak sú ich problémy spôsobené externými ekonomickými vplyvmi, na ktoré nemajú dosah. Ide napríklad o:
- obchodné vojny,
- zvýšené clá,
- zníženie vývozu,
- výpadky zahraničného odbytu,
- alebo iné globálne hospodárske výkyvy.
„Novela zákona o podpore v čase skrátenej práce reaguje aj na americké clá, ktoré už boli zavedené alebo sú avizované. Umožňuje tak firmám získať pomoc aj v týchto prípadoch,“ uviedla partnerka poradenskej skupiny Atlas Group Ina Kováčová Bečková.
Ako podpora funguje v praxi
Podstata systému zostáva rovnaká – zamestnávateľ nechá pracovníka doma, vypláca mu časť mzdy a štát mu túto náhradu spolufinancuje.
„Štát prepláca 60 % mzdy pracovníka a zamestnávateľ doplatí minimálne ďalších 20 %. Pracovník tak dostane aspoň 80 % svojho príjmu,“ vysvetľuje Kováčová Bečková.
Zvyšných 20 %, ktoré zamestnanec nedostane, je vnímaných ako jeho podiel na čase skrátenej práce. Tento model má motivovať firmy neprepúšťať zamestnancov, aj keď dôjde k poklesu zákaziek.
Podmienky získania štátnej pomoci
Podpora sa poskytuje za konkrétny kalendárny mesiac počas trvania skrátenej práce. Maximálne ju možno čerpať šesť mesiacov v priebehu 24 po sebe nasledujúcich mesiacov.
„Zamestnávateľ musí žiadosť podať elektronicky a podpísať ju kvalifikovaným elektronickým podpisom. A musí tak urobiť za každý mesiac zvlášť,“ upozorňuje Kováčová Bečková.
Pri žiadosti o podporu musí firma preukázať:
- existenciu nepredvídateľných nadnárodných hospodárskych okolností,
- že tieto okolnosti boli priamou príčinou obmedzenia jej činnosti.
O oprávnenosti rozhoduje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo príslušný úrad práce. Ich úlohou je posúdiť, či firma spĺňa všetky podmienky a či dôvody na skrátenú prácu skutočne nesúvisia s interným riadením či chybami zamestnávateľa.
Zamestnávateľ musí udržať pracovné miesto
Ak firma získa podporu, je povinná zachovať pracovné miesto, na ktoré bola pomoc poskytnutá, ešte minimálne dva mesiace po ukončení mesiaca, za ktorý podporu čerpala. Toto pravidlo má zabrániť zneužívaniu systému a zároveň zabezpečiť, aby sa podpora premietla do reálneho udržania zamestnanosti.
Ani stúpajúca mzda nepomôže
Osemnásť percent Slovákov ohrozuje chudoba. Lepšia situácia nepanuje ani medzi pracujúcimi, ktorí majú stabilný príjem. Až tretina hlási ťažkosti s pokrývaním svojich výdavkov z platu, zistil prieskum JobsIndex, ktorý sa realizoval v apríli 2025 na vzorke 1 009 zamestnaných ľudí vo veku od 18 do 65 rokov.
Prieskum pokryl všetky skupiny podľa veku, pohlavia, vzdelania, regiónu a veľkosti obce. „Žiaľ, je tam negatívny vývoj za posledné obdobie, ktoré evidujeme,“ hovorí PR manažérka Alma Career Slovakia Ľubica Melcerová.
Ani stúpajúca minimálna mzda však nie je dostačujúca pre dve tretiny pracujúcich, ktorí bojujú s rastúcou infláciou a cenami potravín.
„V porovnaní s rovnakým obdobím v minulom roku je to nárast z 59 na 67 percent, čiže nezanedbateľný. Necelých desať percent sa dokonca vyjadrilo, že majú veľké problémy vyjsť s príjmom,“ pokračuje Melcerová.
Najnižšiu hodnotu zaznamenali paradoxne zamestnaní, ktorým mesačný plat nerobí problémy s úhradou nákladov. Tých je však len tri percentá.
