Nové zistenia denníka The New York Times rozvírili politickú scénu v Kyjeve aj medzi jeho zahraničnými spojencami.
Podľa rozsiahleho vyšetrovania založeného na desiatkach rozhovorov a množstve dokumentov ukrajinská vláda v posledných štyroch rokoch postupne rozkladala kontrolné mechanizmy nad štátnymi podnikmi, ktoré operujú vďaka zahraničnej finančnej pomoci.
Výsledkom malo byť prehlbovanie korupcie aj v období, keď krajina bojuje o prežitie proti ruskej invázii. Informuje o tom TASR a zahraničné médiá.
Strach Západu: pomoc áno, ale ako zabrániť jej rozkrádaniu?
Po 24. februári 2022 stáli Spojené štáty a európske krajiny pred náročnou úlohou – masívne podporiť ukrajinskú vládu, no zároveň nestratiť prehľad nad tým, kam peniaze miznú. Kľúčové sektory, ako energetika či nákupy zbraní, boli totiž dlhé roky riadené štátnymi firmami, ktorým sa nevyhli ani veľké korupčné škandály.
Preto Západ trval na posilnení dohľadu. Ukrajina mala vytvoriť nezávislé dozorné rady s účasťou zahraničných expertov, ktoré by sledovali hospodárenie a bránili manipuláciám. Podľa NYT sa však práve tieto orgány stali terčom sabotovania.
NYT: Kyjev systematicky blokoval kontrolu
Vyšetrovanie opisuje, ako administratíva prezidenta Volodymyra Zelenského brzdila fungovanie dozorných rád – niekde cez menovanie lojálnych ľudí, inde cez úmyselne neobsadené pozície či úpravu stanov, ktoré obmedzili nezávislosť týchto orgánov.
Tieto zásahy sa mali diať v Enerhoatome, Ukrenerhu aj v Agentúre pre armádne obstarávanie. Mnohí západní aj ukrajinskí predstavitelia poskytli informácie anonymne, aby mohli otvorene hovoriť o vnútorných konfliktoch.
Enerhoatom ako symbol problému
Obrovský škandál sa dnes točí najmä okolo jadrovej spoločnosti Enerhoatom. Hoci Zelenského vláda obvinila tamojšiu dozornú radu z neschopnosti zabrániť korupcii, NYT uvádza, že jej riadne fungovanie bolo znehodnocované priamo z Kyjeva.
Rada bola vytváraná veľmi pomaly, a keď napokon vznikla, vláda nechala jedno miesto prázdne – čo paralyzovalo rozhodovanie. Podľa ukrajinských vyšetrovaní museli dodávatelia vyplácať spätné provízie až vo výške 15 % hodnoty kontraktov.
Korupčné kauzy siahajú až po vrchol politiky
Protikorupčné orgány v súčasnosti riešia tzv. Mindičgate – prípad, v ktorom osem ľudí čelí obvineniam z rozkrádania, prania peňazí či nezákonného obohatenia.
Medzi nimi figuruje aj Timur Mindič, niekdajší obchodný partner prezidenta. Očami verejnosti sa dostal do centra pozornosti aj Andrij Jermak, dlhodobo považovaný za Zelenského najbližšieho spolupracovníka. Hoci po prehliadke jeho domu odstúpil, obvinený zatiaľ nebol.
V kauze je zapletený aj bývalý vicepremiér Olexij Černyšov, ktorý si podľa vyšetrovateľov mal prilepšiť úplatkom vo výške vyše 1,3 milióna dolárov.
Západ: riziko vnímame, ale Ukrajinu musíme podporovať
Zahraniční partneri Kyjeva dlhodobo cítia napätie medzi potrebou bojovať proti korupcii a strategickou nevyhnutnosťou podporovať krajinu brániacu Európu. Tolerancia má však svoje limity.
Nórsky vyslanec Christian Syse situáciu vystihol slovami: „Záleží nám na dobrej správe vecí verejných, ale ten risk musíme prijať… pretože je vojna. Pretože je v našom záujme Ukrajinu finančne podporiť. Pretože Ukrajina bráni Európu pred ruskými útokmi.“
Aj Európska banka pre obnovu a rozvoj upozorňuje, že bez zlepšenia správy vecí verejných môže byť povojnová obnova ohrozená. Jej regionálny riaditeľ Arvid Tuerkner pripomenul: „Bude väčšie váhanie poskytnúť veľké financie.“
Dopady na Zelenského: oslabená dôvera doma aj v zahraničí
Kauzy spojené s Enerhoatomom a ďalšími podnikmi prichádzajú v čase, keď sa Ukrajina snaží presvedčiť Európsku úniu a NATO o pripravenosti na vstup. Tieto inštitúcie však stále vnímajú korupciu ako jednu z najväčších prekážok.
Zelenskyj bol v roku 2019 zvolený ako prezident, ktorý sľuboval očistu štátnych štruktúr. Po vypuknutí vojny však niektoré protikorupčné pravidlá uvoľnil v snahe zrýchliť nákupy zbraní a zachovať utajenie citlivých informácií. Tento krok však podľa kritikov otvoril priestor pre nové riziká.
