Prípad spred niekoľkých rokov ukazuje rozdiel medzi dvomi právnymi systémami. Slovák, ktorý si v rakúskom supermarkete odniesol osemnásť škatúľ praliniek, skončil vo väzení na pätnásť mesiacov. Nešlo o prvý čin, navyše kradnuté sladkosti plánoval speňažiť, aby si zaobstaral metamfetamín.
V Rakúsku je totiž krádež považovaná za trestný čin vždy, bez ohľadu na hodnotu tovaru. Na tému si posvietil portál SME.
Na Slovensku by rovnaký prípad po marcovej novele Trestného zákona vyvolal len priestupkové konanie. Trestný čin nastáva až pri krádeži nad 700 eur, kým do roku 2024 bola hranica na úrovni 266 eur.
Pokles kriminality len na papieri
Policajná prezidentka Jana Maškarová tento rok v parlamente ubezpečovala poslancov: „Pocitová bezpečnosť sa zhoršila, ale ja pozerám na fakty a tie hovoria, že kriminalita klesá.“ Štatistiky skutočne hovoria o znížení – zo zhruba 54-tisíc vyšetrovaných skutkov v roku 2023 na necelých 45-tisíc o rok neskôr.
Analýza Nadácie Zastavme korupciu však upozorňuje, že nejde o dôsledok lepšej práce polície, ale o priamy efekt zákonnej zmeny. Do priestupkov spadli tisíce skutkov, ktoré by predtým boli trestnými činmi. Odhadom 3100 ľuďom bolo zastavené trestné stíhanie, prepustili ich z väzenia alebo sa ich skutky premlčali.
Obchody a samosprávy: krádeží pribudlo
Na rozdiel od štátnej polície hovoria obchodníci aj mestá o náraste drobnej kriminality. „Horalkové krádeže“, ktoré vláda pri obhajobe novely spomínala, sa stali realitou v ešte väčšom rozsahu. Podľa nich zákon vyslal signál, že kradnúť pod určitú sumu sa jednoducho oplatí.
Ukazovateľom sú vlámania, kde finančný limit neplatí. V roku 2022 polícia evidovala 219 prípadov vlámaní do obchodov, v roku 2024 ich bolo ku koncu septembra už 330 – najviac za posledných päť rokov.
Kríza polície
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) bije na poplach: Slovensko sa podľa nich vracia do atmosféry 90. rokov. Obce upozorňujú, že v uliciach je nedostatok policajtov a bremeno nesie mestská polícia, ktorá má obmedzené kompetencie.
Samotný Policajný zbor prechádza krízou. V roku 2024 odišlo zo služby rekordných 2115 policajtov. Z celkových 22 601 tabuľkových miest zostávalo k začiatku tohto roka prázdnych 4188. Príčinou je aj platová politika – nováčik dostáva v hrubom len 1200 až 1300 eur, zatiaľ čo armáda ponúka pri nábore až 1902 eur. Kým platy neboli valorizované vôbec, dôchodky vzrástli o 14,5 %, a tak sa mnohým vyplatilo odísť do penzie.
Politika a budúcnosť zákona
Samosprávy aj mimovládne organizácie žiadajú sprísnenie, napríklad aby opakované krádeže opäť spadali pod trestný čin alebo aby sa zaviedli alternatívne sankcie. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) však jasne povedal, že koalícia takúto úpravu nechystá.
Trestný zákon sa síce novelizovať bude, no úplne iným smerom. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer), bývalý policajný prezident stíhaný za korupčné delikty, presadil do návrhu zmenu, podľa ktorej bude trestné financovanie volebných kampaní zo zahraničných zdrojov. Strana Smer nedávno kritizovala iniciatívu „Chcem tu zostať“, ktorá pracovala s dátami z britského fondu.
Kým Rakúsko nepozná hranicu, pod ktorou by sa krádež nepovažovala za trestný čin, Slovensko sa vydalo opačným smerom. Novela zákona znížila počet evidovaných trestných činov, no podľa obchodníkov, obcí a analytikov NZK zároveň oslabila reálnu bezpečnosť občanov.
