Slovenská vláda aktuálne čelí tlaku, aby prijala nové opatrenia na stabilizáciu verejných financií. Premiér Robert Fico síce priznal, že vyrovnaný štátny rozpočet je v dohľadnej dobe nerealizovateľný, no zároveň zdôraznil, že zákon o rozpočtovej zodpovednosti bude dodržaný. To znamená, že cieľom nebude nulový deficit, ale jeho zníženie na úroveň, ktorá by neporušovala ústavné pravidlá.
Vláda má do novembra výnimku z najtvrdších rozpočtových sankcií, čo jej dáva priestor na manévrovanie. Po tomto termíne by sa však už mohla ocitnúť v situácii, keď bude musieť parlamentu predkladať rozpočet bez deficitu a zároveň žiadať o dôveru. Práve preto sa kabinet snaží konať rýchlo a predstaviť konsolidačné opatrenia, ktoré zmiernia tlak zo strany európskych inštitúcií.
Stav verejných financií je vážny
Deficit verejných financií dosiahol v minulom roku 6,9 miliardy eur. Keď sa tento údaj prepočíta na výkon celej ekonomiky, predstavuje to 5,27 % hrubého domáceho produktu. To je nárast oproti predchádzajúcemu roku, kedy bol deficit 5,19 % HDP. Tieto čísla sú ďaleko od cieľov, ktoré by Slovensku umožnili vyhnúť sa európskym sankciám.
Situáciu komplikuje aj fakt, že slovenská ekonomika sa prakticky nehýbe dopredu. Rast HDP je jeden z najnižších v regióne, inflácia patrí medzi najvyššie v eurozóne a verejný dlh sa nedarí znižovať. Tieto faktory znižujú dôveru investorov, ale aj ratingových agentúr, ktoré Slovensku znížili hodnotenie alebo aspoň jeho výhľad.
Zmeny v platbách a vyššie príjmy od podnikateľov
Jedným z návrhov, ktoré ministerstvo financií plánuje predstaviť, je podľa pravda.sk, zavedenie povinnosti pre podnikateľov umožniť bezhotovostnú platbu pomocou QR kódu. Tento krok súvisí so snahou o zavedenie okamžitých bankových prevodov, ktoré by mali zrýchliť a zefektívniť finančné toky. Zároveň však ide o spôsob, ako znížiť úniky na daniach, keďže elektronická stopa je pre štát jednoduchšie kontrolovateľná.
Minister financií Ladislav Kamenický naznačil, že práve oblasť podnikania je jedným z priestorov, kde by sa mohli príjmy štátu zvýšiť bez nutnosti zvyšovať sadzby daní pre bežných občanov. Zavedením digitálnych platieb by sa znížil podiel „čiernej ekonomiky“ a zároveň by sa zvýšila transparentnosť podnikateľského prostredia.
Kritika opozície: Viac daní, žiadne úspory
Zatiaľ čo vláda tvrdí, že verejné financie stabilizuje, opozícia má úplne iný pohľad. Líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka poukazuje na to, že sa vláde zatiaľ nepodarilo reálne znížiť deficit. Tvrdí, že kabinet síce zvýšil viaceré dane a poplatky, ale zároveň nezvláda šetriť vo vlastných výdavkoch.
Zavedenie transakčnej dane, zvýšenie DPH a ďalšie poplatky podľa neho nepriniesli očakávaný efekt, pretože výdavková stránka rozpočtu zostáva rozšírená. Podľa Šimečku navyše tieto opatrenia dusia ekonomický rast, keďže znižujú ochotu ľudí a firiem investovať a míňať. Práve v čase, keď by štát mal podporovať hospodársku aktivitu, prijíma podľa opozície kroky, ktoré idú opačným smerom.
Minulosť aj súčasnosť hovoria o zlyhaní
Aktuálna vláda často argumentuje tým, že zdedila rozpočtovú situáciu v zlom stave. Pandémia Covid-19 a výdavky spojené s riešením jej dopadov významne narušili rozpočtovú stabilitu. Avšak podľa kritikov aj predchádzajúce Ficove vlády, ktoré v čase ekonomického rastu nezabezpečili vyrovnaný rozpočet, nesú svoj diel zodpovednosti.
Aj súčasná vláda pritom odložila ambiciózne plány – napríklad zníženie deficitu pod tri percentá HDP presunula až na rok 2028. To znamená, že Slovensko bude čeliť zvýšenej pozornosti zo strany EÚ, keďže prekračuje pravidlá Paktu stability a rastu. Európska komisia už začala voči krajine procedúru pre nadmerný deficit.
Kde chce štát najviac získať?
Konsolidačný balík zatiaľ nepozná presné kontúry, ale je zrejmé, že vláda sa bude snažiť hľadať nové príjmy najmä v podnikateľskom sektore a cez technologické inovácie v platobnom styku. Opatrenia ako QR platby majú podľa vlády nielen pomôcť bojovať proti daňovým únikom, ale aj zvýšiť efektivitu výberu daní.
Zároveň sa dá očakávať, že štát bude pokračovať v tlaku na vyššiu daňovú disciplínu a možno sa nevyhne ani ďalším zmenám v sadzbách niektorých daní či poplatkov. Kľúčové bude, či sa tieto kroky podarí zosúladiť s potrebou podporiť ekonomický rast a zároveň nezvýšiť daňové zaťaženie bežných občanov.
