Študentský protest v Modre sa stal ďalším výrazným momentom v sérii občianskych zhromaždení, ktoré v posledných týždňoch prebiehajú naprieč Slovenskom. Po prípade študenta z Popradu prezývaného Muro, ktorý spustil takzvanú kriedovú vlnu protestov, sa do pozornosti verejnosti dostal ďalší mladý hlas. Tentoraz išlo o študenta z Modry, ktorý počas zhromaždenia otvorene vystúpil s výzvou na diskusiu o budúcnosti krajiny a o stave verejných vecí.
Protest sa odohral v atmosfére zvýšeného napätia, ktorú sprevádzali symbolické odkazy písané kriedou. Študenti sa rozhodli osloviť premiéra a vyzvať ho na otvorenú verejnú debatu, v ktorej by mali rovnaký priestor mladí ľudia aj politickí predstavitelia. Ich cieľom bolo podľa organizátorov upozorniť na to, že mládež sa chce aktívne zapájať do spoločenského diania a očakáva slušnú, vecnú komunikáciu zo strany politických elít. Informuje Pluska.sk.
Zdroj: FB/Plus JEDEN DEŇ
Na vystúpenie študenta však veľmi rýchlo reagoval podpredseda parlamentu Tibor Gašpar, ktorý celý protest interpretoval ako politicky zneužitú aktivitu. Tvrdil, že mladý rečník sa stal nástrojom opozície a že ide o ďalší pokus oslabiť vládu prostredníctvom študentských iniciatív.
„Keďže Progresívne Slovensko je obsahovo aj personálne na dne ako Titanic, neostáva im nič iné, ako na politický súboj zneužívať študentov,“ uviedol Gašpar.
Podľa jeho vyjadrení mala byť celá akcia súčasťou širšej stratégie opozičných síl, najmä hnutia Progresívne Slovensko, ktoré podľa neho nemá vlastné silné politické témy a siaha po emocionálnych symboloch.
„Muro, poriadne sa drž, tvojich päť minút slávy skončilo a sleduj svojho nástupcu,“ povedal Gašpar.
Gašpar zároveň poukázal na rozpor medzi výzvami na slušnú diskusiu a kritikou vlády, ktorú študent vo svojom prejave adresoval premiérovi. Tento postup označil za nelogický a ironický, pričom celú situáciu prirovnal k pokrytectvu. Z jeho pohľadu nejde o autentickú občiansku iniciatívu, ale o pokračovanie politického boja inými prostriedkami.
Samotný študent tieto obvinenia odmietol a zdôraznil, že protest nevznikol na objednávku žiadnej politickej strany. Podľa jeho slov ide o iniciatívu mladých ľudí, ktorým záleží na tom, v akej krajine budú žiť a akú budúcnosť budú mať. Organizátori sa snažili vytvoriť priestor na otvorenú diskusiu bez osobných útokov a deklarovali pripravenosť garantovať kultúrny a vecný priebeh prípadnej verejnej debaty.
„Protest sme spravili pre našu budúcnosť. Z našej iniciatívy sme premiéra pozvali na otvorenú verejnú diskusiu, kde budú mať študenti aj politici rovnaký priestor,“ povedal študent.
Podporu študentom prišla do Modry vyjadriť aj poslankyňa Progresívneho Slovenska Tina Gažovičová. Upozornila na to, že vláda na jednej strane hovorí o potrebe politickej neutrality na školách, no zároveň vysiela mladým ľuďom protichodné signály. Podľa nej je správanie premiéra voči študentom často povýšenecké a namiesto dialógu volí konfrontačný tón. Zdôraznila, že mladá generácia si zaslúži rešpekt a že odvaha verejne vystúpiť by nemala byť automaticky označovaná za politickú manipuláciu.
Gažovičová zároveň kritizovala aj postoj rezortu školstva, ktorý podľa nej nedokáže dostatočne chrániť študentov pred politickými útokmi. Podľa jej názoru by minister školstva mal jasne stáť na strane mladých ľudí, ktorí sa rozhodnú pokojnou formou vyjadriť svoj názor a zapojiť sa do verejnej diskusie.
Celý spor okolo modranského protestu tak opäť otvoril širšiu otázku, kde sa končí občiansky aktivizmus a kde sa začína politický boj. Zatiaľ čo vládni predstavitelia hovoria o zneužívaní študentov opozíciou, mladí ľudia tvrdia, že ide o spontánnu snahu zapojiť sa do diskusie o budúcnosti krajiny. Prípad z Modry ukazuje, že napätie medzi politickou mocou a nastupujúcou generáciou rastie a že symbolické gestá, ako kriedové nápisy či študentské prejavy, dokážu vyvolať silnú politickú odozvu.
Podobne ako v prípade študenta z Popradu, ktorý odštartoval tzv. kriedovú revolúciu, aj teraz sa mladý rečník stal terčom ostrej kritiky. Verejná diskusia sa tak nevedie len o obsahu jeho výzvy, ale aj o tom, či má mládež právo vstupovať do politického priestoru bez toho, aby bola automaticky podozrievaná z manipulácie. Spor okolo protestu v Modre preto nie je len lokálnou epizódou, ale ďalším dôkazom hlbokého rozdelenia slovenskej spoločnosti v otázke politickej kultúry a miery tolerancie voči kritickým hlasom.
