Americkí výskumníci našli revolučný spôsob, ako využiť vírus herpesu pri liečbe agresívnych foriem rakoviny kože. Klinické testy ukázali, že táto netradičná metóda dokáže v niektorých prípadoch úplne odstrániť nádorové ložiská.
Herpes simplex vírus typu 1, ktorý väčšina ľudí pozná ako pôvodcu oparov, sa stal v rukách vedcov z Kalifornie sľubným nástrojom v boji proti pokročilému melanómu. Výskumný tím z University of Southern California (USC) vírus geneticky modifikoval a skombinoval s imunoterapeutickým liekom nivolumab. Výsledky, ktoré priniesli, sú podľa odborníkov výnimočné, uvádza New York Post.
Z celkového počtu 140 pacientov s pokročilým melanómom zaznamenalo viac než 30-percentné zmenšenie nádorov približne 33 percent účastníkov štúdie. U ďalších 17 percent nádor úplne zmizol. „Ide o veľmi sľubné výsledky, hlavne ak vezmeme do úvahy, že približne polovica pacientov s melanómom nereaguje na bežne dostupné imunoterapie,“ priblížil onkológ Dr. Gino Kim In z USC.
Melanóm je v poradí piatym najčastejším nádorovým ochorením u dospelej populácie. V pokročilej fáze sa rakovinové bunky šíria do lymfatických uzlín, pečene či mozgu, čím sa výrazne zhoršuje prognóza pacienta. Práve pre takto postihnutých môže byť nový spôsob liečby veľkou nádejou. Americká lieková agentúra (FDA) preto už začiatkom roka zaradila kombináciu vírusu s označením RP1 a lieku nivolumab do systému zrýchleného schvaľovania.
RP1 pôsobí selektívne – cielene útočí na rakovinové bunky a zároveň necháva zdravé bunky nepoškodené. Liek nivolumab medzičasom neutralizuje mechanizmy, ktorými sa rakovinové bunky vyhýbajú imunitnej reakcii tela. Spojením týchto dvoch zložiek sa organizmus dokáže účinnejšie brániť.
Počas liečby pacienti dostávali RP1 priamo do nádorov – povrchových aj hlbších, ako napríklad v pľúcach či pečeni – každé dva týždne, celkovo osemkrát. Tí, u ktorých bola liečba úspešná, potom pokračovali v terapii samotným nivolumabom ešte ďalšie dva roky. Prekvapivé však bolo, že aj nádory, ktoré neboli priamo ošetrené injekciou, sa začali zmenšovať alebo úplne vymizli. „Z toho vyplýva, že RP1 neúčinkuje len lokálne, ale stimuluje celkovú imunitnú odpoveď v tele,“ doplnil doktor In.
Podľa výskumu boli vedľajšie účinky len mierne a pacienti liečbu dobre znášali. Výsledky štúdie boli zverejnené v utorok v odbornom periodiku Journal of Clinical Oncology a prezentované aj na výročnej konferencii Americkej onkologickej spoločnosti (ASCO). V súčasnosti prebieha fáza 3 klinických testov, do ktorej je zapojených vyše 400 pacientov.
