Vo fínskych prezidentských voľbách zvíťazil Alexander Stubb. Krajinu, ktorá zdieľa 1 300 kilometrov dlhú hranicu s Ruskom, pod jeho vedením čaká užšia spolupráca so Západom, hovorí fínsky politológ Markus Kröger.
Nájsť svoju pozíciu v NATO, uhasiť krízu na 1 300 kilometrov dlhej hranici s Ruskom a reagovať na klimatickú krízu. Také výzvy čakajú nového fínskeho prezidenta Alexandera Stubba, ktorý sa úradu ujme na začiatku marca.
55-ročný konzervatívec je považovaný za proeurópsky orientovaného politika. Vo voľbách vystupoval ako zástanca užšej spolupráce s NATO, jeho protikandidát Pekka Haavisto presadzoval tiež silnú podporu Ukrajine.
Práve Stubb bude aj prvým fínskym prezidentom, ktorý bude severskú krajinu v Aliancii zastupovať. Do NATO sa Fínsko rozhodlo vstúpiť po tom, čo pred necelými dvoma rokmi vpadli Rusi na Ukrajinu.
„Už za svojej kandidatúry Stubb avizoval, že bude chcieť zaujať v Aliancii silnú a veľmi aktívnu úlohu. Hovoril o väčšej ochote prepojiť obranu a poskytnúť napríklad územie na presun jadrových zbraní,“ opísal politológ z Helsinskej univerzity Markus Kröger.
Fínsko si zvolilo za nového prezidenta Alexandera Stubba. Aký prístup k zahraničnej politike možno od neho očakávať? Bude to pre Fínsko nejaká zmena?
Áno, čaká sa, že v zahraničnej politike dôjde k zmene. Fínsko sa pravdepodobne viac primkne k USA a Západu. Dá sa tiež očakávať, že zastane tvrdšiu pozíciu voči Rusku, než tomu bolo u terajšieho prezidenta Sauliho Niinistöa.
Akým hlavným bezpečnostným výzvam Fínsko čelí a aké kroky navrhuje Stubb na ich riešenie?
Tým hlavným, čo bude nový prezident riešiť, je zrejme kríza na rusko-fínskej hranici, kam Moskva posiela migrantov, ktorí sa snažia prejsť do Fínska. Teraz sa zdá situácia pokojnejšia, ale panujú obavy, že až skončí zima, počet žiadateľov o azyl sa zvýši.
Týkať sa ho bude aj postoj k vojne na Ukrajine a prípadné obavy z eskalácie konfliktu, ktorá by sa mohla dotknúť aj ďalších štátov. To je napokon jeden z dôvodov, prečo sa krajina rozhodla pridať k NATO. Očakáva sa, že Fínsko bude dbať na posilňovanie svojej obrany a úzku kooperáciu s Alianciou.
V neposlednom rade bude Stubb reagovať aj na klimatickú krízu, čo je téma, ktorá napríklad v kandidatúre vôbec nezaznela. Pochopiteľne to nemusí znieť tak akútne ako vojna, ale aj toto je pre Fínsko veľkou výzvou v budúcich rokoch.
Nový prezident sa chystá ujať vedenia pri utváraní novej role Fínska v NATO. Aká by pod jeho vedením mohla byť?
Už za svoje kandidatúry Stubb avizoval, že bude chcieť zaujať v Aliancii silnú a veľmi aktívnu úlohu. Hovoril o väčšej ochote prepojiť obranu a poskytnúť napríklad územie na presun jadrových zbraní.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)