Ak by sa parlamentné voľby konali práve teraz, rozloženie síl v Národnej rade by bolo mimoriadne vyrovnané. Podľa modelu agentúry Ipsos pre Denník N by koalícia Smeru, Hlasu a Republiky nedokázala získať väčšinu, zatiaľ čo strany súčasnej opozície by získali presne 76 kresiel, teda najnižší možný počet na väčšinu. Vznik povolebného patu by tak nebol vôbec prekvapivý.
Víťazom prieskumu z júna by sa stalo Progresívne Slovensko, ktoré by získalo podporu 21,7 percenta voličov. Táto úroveň preferencií sa takmer nelíši od výsledkov z mája či marca, PS si udržiava stabilnú voličskú základňu, no zároveň nedokáže osloviť nových sympatizantov.
Na druhej priečke by skončil Smer so ziskom 19,7 percenta, čím potvrdzuje klesajúci trend, ktorý sa začal už v máji, keď prišiel o 2,5 percentuálneho bodu. Po predchádzajúcom poklese sa na tretie miesto opäť vyšvihol Hlas, ktorý aktuálne oslovuje 10,3 percenta respondentov. Z dlhodobého hľadiska však aj tento subjekt pokračuje v oslabovaní. Analytik Ipsosu Roman Pudmarčík upozorňuje, že o tretiu priečku sa de facto delí s Republikou, ktorú by podporilo 9,9 percenta opýtaných, čo predstavuje mierny nárast. Rozdiel medzi oboma stranami sa pohybuje v rámci štatistickej odchýlky.
Hnutie Slovensko si zachovalo rovnakú podporu ako v máji, a to na úrovni 7,3 percenta. KDH zaznamenalo pokles na 6,3 percenta a SaS má aktuálne podporu 6,1 percenta. Žiadna ďalšia politická strana by sa podľa prieskumu do parlamentu nedostala.
| PS | 21,7 % |
|---|---|
| Smer-SD | 19,7 % |
| Hlas-SD | 10,3 % |
| Republika | 9,9 % |
| Slovensko | 7,3 % |
| KDH | 6,3 % |
| SaS | 6,1 % |
| Demokrati | 4,5 % |
| Aliancia | 4,3 % |
| Sme rodina | 3,1 % |
| SNS | 2,5 % |
Voličov Smeru kradne Republika
Z údajov vyplýva, že Smer stráca nielen svojich najvernejších priaznivcov, ale aj širší voličský potenciál. Inými slovami, čoraz menej ľudí je presvedčených o voľbe tejto strany alebo ju aspoň zvažujú ako jednu z alternatív.
Zatiaľ čo podpora Smeru slabne, hnutie Republika vedené Milanom Uhríkom si udržiava mierne rastúci trend. „Znižovanie preferencií Smeru možno pripísať najmä tomu, že časť jeho voličov prechádza k Republike,“ vysvetľuje Roman Pudmarčík z Ipsosu. Fico pritom v posledných týždňoch zintenzívnil svoje vyjadrenia – otvorene hovoril o potrebe neutrality, zmene volebného systému, za príklad dával krajiny ako Čína, Vietnam či Uzbekistan a opakovane vystupoval proti progresivizmu. Tieto témy často rezonujú aj medzi extrémne pravicovými stranami.
Voliteľská základňa Republiky je podľa prieskumu mimoriadne stabilná. „Až viac ako 80 percent voličov, ktorí ich podporili v posledných voľbách, by ich volilo znova. Okrem toho dokázali osloviť aj časť bývalých sympatizantov Smeru a SNS,“ doplnil Pudmarčík. Republika si polepšila aj v ďalších júnových prieskumoch, napríklad v dátach agentúry Focus získala 9,7 percenta oproti májovým 7,9. Agentúra AKO ju eviduje na úrovni 7,3 percenta, no grafy naznačujú trvalý nárast.
„Tým, že Republika pôsobí ako mimoparlamentná strana, jej kritické vyjadrenia môžu pôsobiť autentickejšie. Navyše využívaním radikálnych naratívov, často namierených proti EÚ, efektívne oslovuje časť voličov, ktorých pred voľbami 2023 získali Smer alebo SNS,“ hodnotí Pudmarčík.
Pokles KDH
V aktuálnom júnovom meraní sa Kresťanskodemokratické hnutie prepadlo na 6,3 percenta, čo predstavuje pokles o 1,2 percentuálneho bodu v porovnaní s májom. Prieskum prebiehal v čase, keď sa v parlamente rozhodovalo o ústavnej novele a KDH čelilo tlaku, ako sa k nej postaví.
Postoj hnutia nebol jednoznačný – prišli s vlastnými pozmeňujúcimi návrhmi a po ich schválení boli ochotní podporiť návrh Roberta Fica, ktorý sa týkal definície dvoch pohlaví a mal predstavovať prekážku proti progresívnym ideológiám. Nakoniec sa však ukázalo, že ani v rámci poslaneckého klubu KDH nie je zhoda. František Mikloško novelu odmietol podporiť ako prvý a pridal sa k nemu aj František Majerský. Hoci obaja nie sú členmi hnutia, patria do jeho parlamentného klubu, ktorý sa pôvodne staval k návrhu kladne. Keďže záverečné hlasovanie bolo presunuté na jeseň, téma zostane pre KDH aktuálna ešte niekoľko mesiacov.
Roman Pudmarčík však upozorňuje, že súčasný pokles nemusí súvisieť s ústavnou diskusiou a môže ísť len o výkyv v rámci štatistickej chyby. Potvrdiť to budú musieť až nasledujúce prieskumy. Dôvera v lídra KDH Milana Majerského taktiež mierne klesla. V máji mu dôverovalo 25,5 percenta respondentov, zatiaľ čo v júni to bolo 21,2 percenta. Nedôvera k nemu sa medzitým zvýšila z 46,4 na 51,6 percenta.
Smer a KDH sa navzájom nevykosťujú
Diskusia o ústavnej novele vyvolala aj otázky, či si KDH a Smer neodoberajú voličov. Prieskumy však naznačujú, že tomu tak nie je. Pre priaznivcov Smeru KDH vôbec neprichádza do úvahy – nikto zo sympatizantov strany Roberta Fica nezvažuje podporu kresťanských demokratov ani ako druhú alebo tretiu možnosť. „To znamená, že potenciál Smeru presahovať ku KDH je zanedbateľný a snahy kresťanských demokratov o tzv. vykostenie Smeru by pravdepodobne neboli úspešné,“ poznamenáva Pudmarčík.
Rovnaká situácia platí aj opačne: medzi voličmi KDH nikto neuviedol, že by mohol voliť Smer. Naopak, vyše 22 percent sympatizantov kresťanských demokratov označilo ako svoju druhú voľbu Progresívne Slovensko.
Komplikovaný vznik koalície
Výsledky volebného modelu zároveň naznačujú, že vytvorenie stabilnej vládnej koalície by bolo v aktuálnych podmienkach mimoriadne náročné. Hoci mierny nárast podpory pre Hlas-SD a Republiku by mohol teoreticky posilniť koalíciu so Smerom, v parlamente by získali len 74 kresiel, čo by stále znamenalo tesnú menšinu. Okrem toho Hlas opakovane deklaruje, že si nevie predstaviť spoluprácu s krajne pravicovou Republikou.
Ani potenciálna pravicová alternatíva by nemala situáciu jednoduchú. Zoskupenie Progresívne Slovensko, KDH a SaS by na dosiahnutie väčšiny potrebovalo aj podporu hnutia Slovensko vedeného Igorom Matovičom. To si však podľa júnového prieskumu udržiava rastúcu tendenciu a stabilne sa pohybuje nad sedem percent, zatiaľ čo ešte v marci malo problém prekročiť hranicu šiestich percent.
Iné opozičné subjekty by skôr preferovali spoluprácu s Demokratmi než s Matovičovým hnutím. Demokrati však naďalej zostávajú mimo parlamentu, keďže ich podpora sa pohybuje len okolo 4,5 percenta. Podobne je na tom aj Maďarská aliancia, ktorá sa profiluje ako liberálnejšie orientovaná strana, no v prieskume dosiahla len 4,3 percenta.
Pellegrini v dôveryhodnosti nestačí na Čaputovú
Agentúra Ipsos sa v prieskume zamerala aj na dôveryhodnosť najvýraznejších politických osobností. Rebríček vedie bývalá prezidentka Zuzana Čaputová, ktorej dôveruje viac ako 45 percent respondentov. Na druhom mieste sa nachádza súčasný prezident Peter Pellegrini, ktorý má dôveru takmer 42 percent občanov. V porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi však jeho podpora klesá. Hoci ide o trend typický pre prezidentov po nástupe do funkcie, historické porovnanie ukazuje, že Pellegrini je zatiaľ najmenej dôveryhodnou hlavou štátu v dejinách Slovenska.
Tretím najdôveryhodnejším politikom zostáva exminister zahraničia Ivan Korčok, ktorému verí viac než 34 percent opýtaných. Nasleduje líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka (31 %) a premiér Robert Fico (30,4 %). Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Igor Matovič, ktorému nedôveruje až 70,6 percenta ľudí. Vysokú mieru nedôvery majú aj predseda SNS Andrej Danko (68,9 %) a šéf Smeru Robert Fico (63,4 %).
