Blížiace sa parlamentné voľby v Moldavsku budú kľúčovou skúškou odolnosti demokracie voči autoritárstvu v postsovietskej ére. Ešte dôležitejšie však je, že výsledok volieb môže mať vplyv na vývoj rusko-ukrajinskej vojny.
Parlamentné voľby 28. septembra sa považujú za najvýznamnejšiu demokratickú skúšku v 34-ročnej histórii Moldavska, pričom výsledok pravdepodobne rozhodne o tom, či krajina posilní svoj prodemokratický smer, alebo sa vráti k politickej a mocenskej podriadenosti.
Európska únia aj Rusko sa snažia pritiahnuť Moldavsko na svoju stranu. Aké metódy pre tento účel používajú obe strany?
Kto je kto v moldavskej politike?
Strana Akcia a solidarita (PAS) prezidentky Maii Sandu, ktorá má v parlamente väčšinu od roku 2021, čelí najväčšej volebnej výzve. Vláda iniciovala žiadosť o členstvo v EÚ v roku 2022 a otvorila prístupové rokovania v roku 2024. Zápasí však o udržanie podpory v atmosfére ekonomických ťažkostí a sofistikovanej ruskej hybridnej vojny zameranej na oslabenie demokratickej legitimity. Podľa analytikov PAS stavia kampaň na zrýchlenom približovaní do EÚ, užších väzbách s Ukrajinou a Rumunskom, a prezentuje sa ako hrádza proti „ruskému uchopeniu“ krajiny.
Časť opozície vytvorila koalíciu s názvom Vlastenecký volebný blok, ktorý zjednocuje štyri otvorene proruské strany. Ten presadzuje obnovenie vzťahov s Ruskou federáciou a prehodnotenie európskej integrácie Moldavska. Štylizuje sa do pozície obrancov „moldavskej identity a kresťanskej viery“ voči západnému vplyvu. Prieskumy naznačujú, že Vlastenecký volebný blok môže získať približne 36 parlamentných kresiel.
Druhú časť opozície tvorí Alternatívny politický blok, vedený starostom Kišiňova Ionem Cebanom a neúspešným prezidentským kandidátom z roku 2024 Alexandrom Stoianoglo. Predstavuje pre vládnu PAS iný druh výzvy ako otvorene proruská opozícia. Aj keď sa vyhlasuje za proeurópsky, niektorí vládni predstavitelia ho podozrievajú zo skrytých proruských sympatií. Program Alternatívneho bloku zdôrazňuje ekonomický liberalizmus, neutralitu a „národné zjednotenie“, teda jazyk, ktorý možno vykladať rôznym spôsobom v otázke medzinárodného smerovania Moldavska.
Od krádeže storočia k politickej kariére
Doterajšie zasahovanie Ruska, či už do minuloročných prezidentských volieb alebo do aktuálnej volebnej kampani pred parlamentnými voľbami, prezidentka Sandu označila za „bezprecedentný“. Správy tajných služieb odhaľujú komplexnú operáciu, ktorá ďaleko presahuje tradičnú propagandu a zahŕňa priamo kupovanie hlasov, kybernetické útoky a dokonca výcvik polovojenských skupín.
Analytici tvrdia, že v centre týchto snáh stojí Ilan Šor, ktorého strana s názvom Strana Šor bola zakázaná. Spolu s menšími stranami do parlamentných volieb tak kandiduje za Víťazný politický blok. Rodák z Tel Avivu s izraelským a ruským občianstvom je považovaný za oligarchu. Bol odsúdený za zorganizovanie krádeže miliardy dolárov z troch moldavských bánk v roku 2014. Ide o najväčší bankový podvod v dejinách krajiny. Suma v tom čase predstavovala 12 % HDP Moldavska. V júni 2017 bol Šor odsúdený na 7,5 roka väzenia. Utiekol do Ruska, kde v roku 2024 získal občianstvo. Z exilu údajne koordinuje sieť, ktorá podľa úradov previedla minimálne 39 miliónov dolárov na účty v moldavských bankách určené na kupovanie hlasov.
Rafinovanosť takej stratégie sa ukázala už počas minuloročných prezidentských volieb a referenda o členstve v EÚ, keď moldavská polícia zadokumentovala približne 130 000 občanov, ktorí dostali od Šorovej siete dokopy asi 15 miliónov dolárov. Referendum, ktoré nakoniec prešlo iba o 0,35 % (napriek pôvodným prognózam jasného víťazstva), dokazuje účinnosť týchto zásahov.
Energetická vojna ako nástroj politiky
Centrum východných štúdií uvádza, že od začiatku plnohodnotnej vojny na Ukrajine, Rusko využilo závislosť Moldavska od energií ako zbraň prostredníctvom cielene vyvolanej krízy v Podnestersku, separatistickom regióne, kde sa nachádza hlavné energetická základňa krajiny. Po tom, čo Ukrajina odmietla obnoviť zmluvy o tranzite plynu, Moskva zámerne nevyužila alternatívne plynovody, čo viedlo k humanitárnej kríze na separatistickom území.
Elektráreň, ktorá zabezpečovala väčšinu elektriny pre Moldavsko (s využitím prakticky bezplatného ruského plynu), bola 1. januára odstavená. Krajina bola nútená kupovať drahšiu rumunskú elektrinu, čím ceny energií stúpli asi o 30 %. Tieto ekonomické problémy následne proruské politické strany využívajú v protivládnych kampaniach a zároveň demonštrujú ruskú moc v regióne.
Ruské snahy presahujú finančnú manipuláciu volieb a používanie energetiky ako nástroja nátlaku. Zahŕňajú taktiež dezinformačné kampane cielené na voličov v diaspóre, ktorí boli rozhodujúci v prezidentských voľbách aj v referende o pristúpeniu do EÚ. Opozícia systematicky spochybňuje dôveryhodnosť týchto hlasov zo zahraničia a vykresľuje Sandu ako „prezidentku diaspóry“.
EÚ nalieva do Moldavska stovky miliónov
Prvý samit EÚ a Moldavska v Kišiňove v júli 2025 demonštroval historickú politickú podporu vláde Sanduovej. Európska únia označila voľby v Moldavsku za zásadné pre bezpečnosť regiónu. Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola a aj ďalší významní európski lídri podporili prezidentku Sandu a jej stranu. Uvedomujú si, že Moldavsko je testovacou pôdou, kde sa nezávislý štát stáva terčom ruskej hybridnej vojny s cieľom kompletnej zmeny smerovania krajiny.
Brusel poskytol Moldavsku pomoc vo výške 600 miliónov eur na roky 2021 – 2024, pričom ďalšia podpora závisí od prehlbovania reforiem a demokratického pokroku. Opatrenia majú za cieľ boj proti korupcii, chudobe a masovej emigrácii. Z týchto finančných prostriedkov by tak v ideálnom prípade mala profitovať drvivá väčšina obyvateľov a nie len politické elity.
Európska cesta Moldavska však čelí aj vnútorným prekážkam. Tesný výsledok minuloročného referenda o EÚ ukázal hlboké spoločenské rozpory v otázke európskej integrácie. Vidiecke oblasti väčšinovo hlasovali proti členstvu v Únii.
Víťazstvo opozície môže otvoriť nový južný front vo vojne Ruska s Ukrajinou
Aktuálne prieskumy naznačujú, že žiadna strana alebo blok nezíska samostatnú väčšinu a vláda bude závisieť od rokovaní o koalícii. Koaličná matematika ponúka len veľmi obmedzené možnosti pre vytvorenie stabilnej proeurópskej vlády. Okrem PAS sa za európske zameranie hlási iba Alternatívny politický blok, no jeho nejednoznačná pozícia a možné ruské väzby znamenajú pre PAS politické riziko. Spolupráca s otvorene proruskými stranami by paralyzovala reformy a zastavila rozhovory o vstupe do EÚ.
Lídri opozície vyhlásili, že chcú vytvoriť vládnu koalíciu bez PAS. Možné je, že blok Ilana Šora bude predstavovať jazýček na miske váh. Takýto výsledok by predstavoval zásadný obrat k ruskej sfére vplyvu a podľa Sanduovej by sa Moldavsko mohlo ľahko stať „hrozbou na juhozápadnej hranici Ukrajiny“, čo by Rusku dodalo potrebný impulz zo súčasnej patovej situácii na fronte a výhodu pri mierových rokovaniach.
Voľby ukážu, či ľudia uprednostnia systematický, hoci miestami bolestivý proces demokratizácie, alebo rýchly obrat k autoritárskemu režimu a vláde oligarchov.
