Nový výskum naznačuje, že mozgy mužov môžu s pribúdajúcim vekom ubúdať rýchlejšie než mozgy žien. Analýza viac ako 4 700 účastníkov s normálnymi kognitívnymi schopnosťami odhalila „mierne, no systematické rozdiely“ medzi pohlaviami v tom, ako mozgové tkanivo postupne zaniká.
Ľudský mozog prirodzene stráca objem s vekom a u osôb, ktoré majú napríklad Alzheimerovu chorobu, sú tieto úbytky výraznejšie. Napriek tomu, že ženy sú diagnostikované s Alzheimerom dvakrát častejšie než muži, vplyv pohlavia na objem mozgu počas starnutia zatiaľ zostával nedostatočne preskúmaný. Informoval portál Sciencealert.
Podľa nových zistení sa zdá, že ženský mozog stráca sivú a bielu hmotu pomalším tempom než mužský. „Ak by mozgy žien degenerovali rýchlejšie, mohlo by to vysvetliť ich vyšší výskyt Alzheimerovej choroby,“ uviedla podľa Science Alert spoluautorka štúdie Anne Ravndal, neurovedkyňa z Univerzity v Osle.
Rozsiahly súbor dát
Tím vedcov zozbieral viac než 12 000 mozgových snímok od účastníkov vo veku 17 až 95 rokov. Každý mal aspoň dve MRI vyšetrenia s priemerným odstupom približne troch rokov. Po zohľadnení rozdielov vo veľkosti mozgu sa ukázalo, že muži vykazovali úbytok v širšom spektre oblastí mozgu, vrátane viacerých častí kortexu, zatiaľ čo ženy stratili objem len v menšom počte oblastí a hrúbka ich kortexu bola menej ovplyvnená vekom.
Tieto zistenia naznačujú, že biologické rozdiely medzi pohlaviami môžu ovplyvňovať proces starnutia mozgu, no vedci upozorňujú, že je potrebný ďalší výskum, aby sa tieto výsledky správne interpretovali.
Rozdiely v starnutí mozgu medzi mužmi a ženami
Napriek rozsiahlemu výskumu v oblasti starnutia mozgu, doterajšie štúdie preukazujú výraznú nerovnováhu z pohľadu pohlavia. V roku 2019 iba 5 % publikovaných prác v neurovedách alebo psychiatrii skúmalo, ako pohlavie ovplyvňuje proces starnutia mozgu.
Doteraz neexistuje jednoznačný konsenzus: niektoré štúdie ukazujú rýchlejší úbytok sivej a bielej hmoty u mužov, iné zas u žien. Nové výskumy Univerzity v Osle sa snažia túto otázku objasniť, pričom zaznamenali rozdiely medzi pohlaviami nielen v celkovom objeme mozgu, ale aj v subkortikálnych štruktúrach, hrúbke kortexu či jeho povrchu.
Čo to znamená pre kognitívne funkcie
Presný dopad týchto zmien na myslenie a pamäť si ešte vyžaduje ďalší výskum. Niektoré štúdie dokonca naznačujú, že čiastočné zmeny objemu môžu byť niekedy prospešné. Zaujímavé je, že objem hipokampu – oblasti mozgu kľúčovej pre pamäť a učenie – sa medzi mužmi a ženami nemenil.
U žien sa rýchlejší úbytok tejto oblasti prejavil až vo vyššom veku, keď sa zohľadnila ich vyššia priemerná dĺžka života. Tento jav však nemusí priamo vysvetľovať riziko demencie, ale skôr odráža rozdielnu rýchlosť starnutia medzi pohlaviami.
Porovnanie mužov a žien s očakávanou rovnakou dĺžkou života ukázalo, že niektoré rozdiely v úbytku mozgu sa vyrovnávajú.
Oddelenie vplyvu pohlavia od genetických a environmentálnych faktorov je náročné, najmä kvôli nedostatku dlhodobých štúdií. Pretrvávajúca vedecká zaujatost môže mať významné dôsledky pre zdravie žien a zdôrazňuje potrebu viac zameraného výskumu starnutia ženského mozgu.
