Poslanci Národnej rady (NR) SR prelomili veto prezidentky Zuzany Čaputovej a opätovne schválili novelizáciu viacerých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy. Odmietli pritom pripomienky hlavy štátu.
Novelou sa majú odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy, reflektuje na zmeny v procesoch územného konania a výstavby. Súčasťou integrovaného povoľovania stavieb bude aj konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA).
Hlava štátu svoje veto zdôvodnila tým, že schválený zákon ide proti európskej legislatíve aj judikatúre a nastaveným štandardom v oblasti ochrany životného prostredia. Podľa prezidentky sa dá rozumieť zámeru zefektívniť procesy spojením posudzovania vplyvov na životné prostredie s povoľovaním stavby do jedného konania. Na druhej strane však predmetná právna úprava podľa nej vyvoláva viacero otázok.
Jej výhrady smerovali najmä k časti zákona novelizujúcej konanie EIA a článku súvisiaceho s novelizáciou zákona o územnom plánovaní. Tieto časti navrhla z právnej normy vypustiť. Poslanci sa s tým však nestotožnili a zákon schválili v pôvodnom znení.
Počas prípravy a schvaľovania výstavby sa tak bude uplatňovať požiadavka, aby sa procesné úkony vyplývajúce z osobitných predpisov zrealizovali v rámci jedného prerokovania tej istej veci. Ak sa na projekt vzťahujú viaceré samostatné požiadavky vyplývajúce z osobitných predpisov, ktoré sú v súčasnosti predmetom samostatných konaní, budú tieto požiadavky naplnené v rámci jedného integrovaného konania.
V rámci neho orgány, ktoré vedú k projektu samostatné konania a vydávajú samostatné rozhodnutia, vydajú v rámci prerokovania stavebného zámeru záväzné stanovisko, ktoré nahradí samostatné rozhodnutie. Súčasťou integrovaného povoľovania bude aj konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Predkladatelia novely z hnutia Sme rodina poukázali, že predpisy týkajúce sa činností územného plánovania a výstavby obsahujú právnu úpravu, ktorá je dnes ešte účinná. Vo veľkej miere tak nebola kompatibilná s právnou úpravou po reforme stavebnej legislatívy.
„Nejde pritom len o nesúlad formálny, ktorý by bolo možné preklenúť výkladom, ale o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré je nevyhnutné reflektovať aj v osobitných predpisoch, aby s účinnosťou novej stavebnej legislatívy od 1. apríla 2024 bolo vzájomné pôsobenie týchto právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo adresátom práva jasnú odpoveď na ich právnu situáciu,“ vysvetlili poslanci.
