Žigmund Pálffy, legenda slovenského hokeja, je pre mnohých symbolom výnimočného talentu. Na ľade pôsobil ako umelec – s pukom vedel veci, ktoré iní len obdivovali. No jeho súkromný život bol zložitejší ako štatistiky NHL. Príbeh muža, ktorý zo Skalice dobyl Ameriku, ale musel zápasiť aj s vlastnými démonmi, dnes ukazuje, že víťazstvo nie je len na ľade, ale aj v rodinných vzťahoch a osobnom raste.
Hokej namiesto výpraskov
Už ako dieťa bol Pálffy odlišný. „Bol o hlavu menší ako ostatní, učil sa horšie a často vzdoroval,“ spomínala jeho mama. Keď si mal ako štvrták vybrať medzi futbalom a hokejom, rozhodol sa pre futbal – no doma ho čakal tvrdý trest. „Otec ma tak zbil, pretože som nešiel na hokejový tréning. A vtedy som si povedal, že sa budem naplno venovať už len jednému športu,“ priznal Pálffy v talkshow MVP, v článku tak uvádza portál Dobré noviny.
V Skalici ho prezývali Čiky. Na ľade si najradšej bral puk a skúšal triky, ktoré iným nešli. Jeho prvý tréner František Kazinota o ňom povedal: „Zobral si puk a háčkoval s ním po ľade. Iným chlapcom odskakoval, no on si vari na čepeľ dával asfalt alebo čo.“
Od Senice až do NHL
Ako osemnásťročný vstúpil do extraligy v drese Nitry, kde po boku Jozefa Stümpela vytvoril pamätný útok. Jeho vtedajší tréner Rudolf Uličný si ho dodnes pamätá: „Trvalo len chvíľu, kým každý odborník pochopil, že Žigo má talent od Boha.“
Draft do New York Islanders bol začiatkom veľkého amerického sna. No pre Pálffyho to bol kultúrny šok. „Otvorili sa hranice a prvýkrát som videl plechovku… Stále som pozeral na tie veže, veď v Skalici sme mali iba kostol,“ spomínal so smiechom v podcaste Boris a Brambor.
Tienistá strana slávy: syn, ktorého roky nepoznal
Kariéra šla raketovo hore, no osobný život sa zamotával. Ešte počas pôsobenia v Trenčíne mal románik, z ktorého vzišiel jeho prvorodený syn Denis. Dlhé roky sa k nemu nepriznával. „Mám nevlastného otca, a to je môj pravý otec. Tým pádom to pre mňa všetko aj definitívne skončilo,“ povedal neskôr Denis. Vzťahy sa napravili až o mnoho rokov neskôr, keď sa vďaka spoločnému priateľovi Stümpelovi stretli. „Nie. To, čo bolo, bolo. Už sa pozeráme dopredu. Hádať sa nemáme prečo,“ uzavrel to Denis.
Sláva, lásky a pády
Počas najväčšej slávy tvoril prominentný pár s fitneskou Zorou Czoborovou. Ich láska sa dostala až do Los Angeles, kde žili spolu ako snúbenci. „Chodila som po LA ako páv, taká som bola pyšná,“ spomínala Zora.
Všetko sa však zrútilo po incidente, ktorý skončil na policajnej stanici. Hokejista údajne Zoru napadol. V médiách sa objavili správy o jej zraneniach, kauciu zaplatil vo výške 20-tisíc dolárov. „Najhoršia bola tá chvíľa vo väzení. Keď sa partneri rozchádzajú, malo by to byť na úrovni,“ povedal neskôr Pálffy po návrate domov.
Život po kariére – otec na prvom mieste
Neskôr si založil rodinu s moderátorkou Andreou Belányiovou, s ktorou má dcérku Saskiu, ktorá sa narodila s hendikepom. Po prevalení afér s inými ženami sa ich manželstvo rozpadlo. Andrea zostala na všetko sama. „Nevedela som, čo bude. Bála som sa, kto si ma vezme s chorým dieťaťom,“ povedala úprimne.
Napriek rozvodu medzi nimi nezostal hnev. „Žigo je dobrý chalan… Venuje sa jej. Má ju veľmi rád,“ zhodnotila Andrea. A hoci starostlivosť ostáva najmä na jej pleciach, otec sa do života dcérky zapája aktívne.
Dnes už vie, čo je najdôležitejšie
Pálffyho minulosť bola plná kontrastov – na jednej strane oslavy v NHL, na druhej osobné zlyhania. Dnes však hovorí vyzretejšie. Keď sa ho pýtajú, či niečo ľutuje, odpovedá diplomaticky: „Vždy sa dá všetko urobiť lepšie.“
Svoje skúsenosti odovzdáva mladým. Hovorí, že nestačí mať talent – treba vytrvať. „Hráč potrebuje túžbu. A nikto ti nič nedá. Hlavne v tomto biznise, ako je hokej,“ odkazuje budúcim generáciám.
Z chlapca prezývaného Čiky sa stal muž, ktorý si prešiel veľkou cestou. Dnes je Žigmund Pálffy nielen športovou ikonou, ale aj otcom, dedkom a človekom, ktorý sa nebojí priznať, že zlyhal – a napraviť to.
