Výskumníci tvrdia, že sa priblížili k jednej z najväčších historických záhad. Z kresby Leonarda da Vinciho sa im podarilo získať stopové množstvo DNA, ktoré by mohlo pochádzať priamo od samotného majstra renesancie.
Ak by sa tento predpoklad potvrdil, otvorilo by to úplne novú kapitolu v chápaní jeho výnimočného talentu. Píše Daily Mail.
Opatrný odber z diela starého pol tisícročia
V apríli 2024 vedci zapojení do projektu Leonardo da Vinci DNA Project vykonali mimoriadne citlivý zásah – z červeno-kriedovej kresby Sväté dieťa (Holy Child) odobrali jemný ster. V novej štúdii uvádzajú, že DNA zachytená na papieri mohla byť zanechaná samotným Leonardom pred viac ako 500 rokmi.
Cieľom výskumu nie je len senzácia. Vedci dúfajú, že genetické údaje by raz mohli pomôcť vysvetliť, prečo bol Leonardo da Vinci schopný vnímať svet spôsobom, ktorý ďaleko presahoval možnosti jeho súčasníkov.
Kľúčom je Y chromozóm
Analýza sa zameriava na Y chromozóm – časť DNA, ktorá sa dedí po mužskej línii takmer nezmenená z otca na syna. Výskumníci porovnali genetický materiál získaný z kresby s DNA z listu, ktorý napísal Leonardov bratranec.
Obe vzorky patria do rovnakej genetickej skupiny spojenej s regiónom Toskánsko, kde sa Leonardo narodil. Hoci vedci zdôrazňujú, že zatiaľ nejde o definitívny dôkaz, ide o významný krok smerom k potvrdeniu autenticity DNA.
Prečo práve kresby?
Zatiaľ čo slávne obrazy ako Mona Lisa prešli za stáročia nespočetným čistením a manipuláciou, kresby a skice sa ukázali ako oveľa vhodnejší nosič biologických stôp. Papier je totiž porézny a dokáže zachytiť pot, kožné bunky či mikroorganizmy.
„Papier absorbuje všetko – pot, baktérie aj DNA. A tieto stopy v ňom dokážu pretrvať veľmi dlho,“ vysvetlil spoluautor štúdie, biológ Dr. Norberto Gonzalez-Juarbe z Marylandskej univerzity.
Pri odbere vedci použili tampóny podobné tým, ktoré sa používali pri testovaní na COVID-19. Okrem rastlinnej DNA – napríklad zo sladkých pomarančovníkov rastúcich vo Florencii – identifikovali aj ľudskú DNA, ktorá by mohla patriť Leonardovi.
Vidieť svet inak než ostatní
Vedci sa domnievajú, že ak je DNA skutočne Leonardova, môže pomôcť vysvetliť jeho jedinečný spôsob vnímania reality. Jeho kresby totiž často zachytávajú detaily a pohyby, ktoré bežné ľudské oko len ťažko postrehne.
Jedným z príkladov je spôsob, akým dokázal presne znázorniť pohyb krídel vážky počas letu. Moderní vedci dokonca vytvorili model prúdenia vody okolo móla podľa Leonardových skíc, aby overili, či mohol vnímať drobné víry, ktoré sú pre väčšinu ľudí neviditeľné.
Podľa genetika Dr. Davida Thalera z Bazilejskej univerzity Leonardo akoby „vzorkoval realitu“ omnoho rýchlejšie než ostatní. Zatiaľ čo priemerný človek vníma svet rýchlosťou približne 30 až 60 obrazov za sekundu, Leonardov zrak mohol fungovať ako spomalená kamera so stovkou snímok za sekundu.
Niektorí odborníci špekulujú, že za touto schopnosťou by mohli stáť špecifické genetické mutácie v génoch KCNB1 a KCNV2, ktoré ovplyvňujú fungovanie sietnice oka. Potvrdiť alebo vyvrátiť túto hypotézu však bude možné až po podrobnejšej analýze DNA.
Skeptické názory a ďalšie kroky
Vedci zároveň upozorňujú, že spájanie DNA s historickou osobnosťou je mimoriadne náročné. Chýbajú totiž overené referenčné vzorky. „Genealógia nie vždy zodpovedá biológii,“ pripomína Dr. David Caramelli z Florentskej univerzity.
Aj preto plánujú výskumníci analyzovať DNA 14 žijúcich potomkov Ser Piera da Vinciho, Leonardovho otca. Porovnaním týchto údajov s genetickým materiálom z Leonardových zápisníkov by sa mohlo definitívne potvrdiť, či DNA skutočne patrí renesančnému géniovi.
Odkaz muža, ktorý predbehol dobu
Leonardo da Vinci, autor Mony Lisy, Poslednej večere či Vitruviánskeho muža, bol jednou z najvšestrannejších osobností histórie. Okrem umenia sa venoval vede, anatómii, inžinierstvu, architektúre či astronómii a mnohé jeho nápady predbehli dobu o stáročia.
Ak sa vedcom podarí potvrdiť jeho genetický podpis, nepôjde len o vedeckú senzáciu. Môže to byť kľúč k pochopeniu mysle človeka, ktorý zmenil dejiny ľudského poznania.
