Robert Fico prišiel do Moskvy a rokuje s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, potvrdili ruské médiá 22. decembra. Jedná sa o ojedinelú návštevu európskeho politika v Kremli po začiatku vojny na Ukrajine a informácia o návšteve Moskvy vzbudila mimoriadne kritické reakcie.
Okrem vlny kritických reakcií zo Slovenska na toto stretnutie negatívne reagovala aj Európa a svet. Internetom sa však začala šíriť dvojitá fotografia, ktorá porovnávala zábery z nedávneho stretnutia Roberta Fica s Vladimirom Putinom a vyše osemdesiatročnú fotografiu zo stretnutia prezidenta slovenského vojnového štátu Jozefa Tisa a vodcu nacistického Nemecka Adolfa Hitlera.
Historik Anton Hruboň v rozhovore pre Denník N vysvetlil historické súvislosti aj to, ako vníma návštevu Roberta Fica v Moskve v kontexte historického diania na Slovensku. „Ako prvoplánový pokus o hľadanie analógie v minulosti. Viackrát som upozorňoval, že stotožňovať súčasné putinovské Rusko s nacistickým Nemeckom nie je úplne optimálne,“ odpovedal Anton Hruboň na otázku ako vníma porovnávanie týchto dvoch stretnutí.
Dôležitý je podľa historika Hruboňa historický kontext. „Postavenie slovenského štátu v časoch druhej svetovej vojny a aj mantinely Jozefa Tisa sú diametrálne odlišné ako tie, ktoré má dnes Slovensko ako naozaj suverénny štát,“ dodáva.
Robert Fico krátko po stretnutí zverejnil aj spoločnú fotografiu s ruským prezidentom. „Politicky rozumiem tomu, že spoločnú fotografiu potreboval slovenský premiér aj prezident Ruskej federácie. Obaja z iných dôvodov. Otázne je, do akej miery to korešponduje so slovenskými národnými záujmami. Ak ide len o plyn, každý diplomat vám povie, že to sa dá vyriešiť aj na inej úrovni stretnutí,“ hovorí Hruboň.
Mnohé kritické reakcie, ktoré Ficovu návštevu v Moskve sprevádzajú akcentujú najmä negatívny medzinárodný obraz Slovenska.
Historik Hruboň dodáva: „Bohužiaľ to formuje medzinárodnopolitický obraz Slovenska v súčasnosti. Pritom sú aj prieskumy, ktoré ukazovali nesúhlas slovenskej populácie s takouto politikou. Pretože návšteva ako taká nemusí byť problém, ale dôležité je to gesto – podanie rúk, fotografické zvečnenie tejto udalosti a jej následné propagandistické využitie. Pretože presne to Ruská federácia potrebuje, nejakú sebalegitimizáciu pred medzinárodným prostredím. Aby ukázali, že aj na Západe, ktorý oni vyhlásili za nepriateľský, sú dobrí vodcovia a že Rusko nie je medzinárodnopoliticky v tomto prostredí také izolované a nie je ním také opovrhované, ako sa to deklaruje.“
Medzinárodný obraz a vnímanie Slovenska a jeho zhoršovanie môže nasledovať aj našu medzinárodnú akceptáciu ako člena Európskej únie a NATO, podľa historika tieto kroky tento obraz a vnímanie menia už dnes.
„Je to dlhodobý proces, zlom nenastáva zo dňa na deň. Je to ako v histórii: keď sa menili epochy, boli zlomové momenty, ktoré rozdeľujú napríklad antiku od stredoveku – zlomový moment však nepredstavovala len jedna udalosť, ale bol to súbor viacerých udalostí, ktoré prispeli k zmene charakteru éry. A tak to je aj pri zahraničnopolitickej reflexii Slovenska. Ak budú takéto momenty pribúdať, Slovensko stratí tú dlho a krvopotne budovanú reputáciu v zahraničí pred našimi partnermi,“ hovorí Anton Hruboň.
