Súčasná situácia na medzinárodných trhoch má stále väčší dopad aj na slovenských zamestnancov. Spojené štáty americké zaviedli nové colné opatrenia, ktoré sťažujú export tovaru z Európy, vrátane Slovenska. To sa dotýka najmä veľkých exportne orientovaných firiem – medzi nimi napríklad automobiliek a subdodávateľov v strojárenskom priemysle. V dôsledku týchto zmien čelí neistote približne 10-tisíc pracovných miest.
Tento ekonomický tlak prinútil slovenskú vládu konať. Ministerstvo práce navrhlo úpravu zákona o podpore v čase skrátenej práce – známeho ako kurzarbeit. Cieľom je zabezpečiť pomoc zamestnávateľom, ktorých zasiahli nečakané obchodné bariéry, aby nemuseli prepúšťať svojich zamestnancov.
Kurzarbeit ako ochranný štít pre zamestnancov
Kurzarbeit je systém, ktorý sa osvedčil už počas pandémie. Ako uvádza finsider.sk, umožňuje firmám, ktoré museli obmedziť svoju činnosť pre vonkajšie vplyvy, získať finančnú podporu od štátu. V praxi to znamená, že zamestnanci síce pracujú menej alebo vôbec, no ich mzda je naďalej do veľkej miery vyplácaná – vďaka príspevkom od štátu.
Doteraz sa kurzarbeit vzťahoval najmä na prípady ako prírodné katastrofy, epidémie, požiare či povodne. Po novom však návrh zákona rozširuje podmienky aj o ekonomické šoky globálneho charakteru – konkrétne o obchodné vojny alebo iné nadnárodné ekonomické zásahy, ktoré podnik nemohol predvídať ani ovplyvniť.
Nadnárodné krízy ako nový dôvod pre podporu
Novela zákona tak rozširuje okruh okolností, za ktorých môžu firmy žiadať o pomoc. Ak dôjde k zníženiu dopytu po slovenskom tovare na zahraničných trhoch v dôsledku ekonomických opatrení iných krajín – napríklad ciel či dovozných kvót – štát vstúpi do hry a firmám finančne pomôže.
Táto pomoc nebude automatická. Podniky budú musieť preukázať, že ich činnosť bola obmedzená z dôvodu nepredvídateľných nadnárodných udalostí, a nie v dôsledku zlého riadenia, zlej obchodnej stratégie alebo nízkej kvality výrobkov. O tom, či firma splní podmienky, bude rozhodovať ústredie práce.
Kompenzácia aj v tisíckach eur
Finančná podpora pre zamestnancov môže dosahovať tisíce eur mesačne – v závislosti od počtu zamestnancov a rozsahu výpadku výroby. V praxi to môže znamenať, že pracovník, ktorý by bol inak prepustený alebo poslaný na neplatené voľno, dostane väčšinu svojho platu a firma si ho bude môcť udržať až do stabilizácie situácie.
Takýto zásah štátu môže byť rozhodujúci najmä pre menšie firmy, ktoré nemajú dostatočné finančné rezervy na prekonanie výpadkov tržieb. Vláda týmto krokom signalizuje, že si uvedomuje závažnosť globálnych ekonomických javov a chce sa na ne pripraviť systémovo, nielen ad hoc.
Ochrana pred domino efektom prepúšťania
Zamestnanci, najmä v sektoroch závislých od vývozu, sa vďaka tomuto návrhu nemusia obávať okamžitého strachu o prácu. Kurzarbeit má ambíciu zamedziť masovému prepúšťaniu a zachovať zamestnanosť aj v krízových obdobiach. Umožní firmám prečkať prechodné problémy bez toho, aby museli pristúpiť k radikálnym krokom.
Tento systém má aj psychologický rozmer – zamestnanci získajú väčšiu istotu a firmy väčšiu flexibilitu v ťažkých časoch. Pracovné miesta sa tak zachovajú, kompetencie zostanú vo firme a jej reštart po odznení krízy bude rýchlejší a efektívnejší.
Nie každá firma získa podporu
Aj keď ide o výraznú pomoc, štát upozorňuje, že kurzarbeit nebude platný pre každého. Neoprávnené budú firmy, ktoré svoje problémy zakrývajú vonkajšími vplyvmi, no v skutočnosti čelia dôsledkom vlastných zlých rozhodnutí. Zvýšenie cien, inflácia, pokles domáceho dopytu či zlé manažérske rozhodnutia nebudú považované za dôvod na štátnu podporu.
Ministerstvo práce tak zdôrazňuje, že podpora bude prísne posudzovaná a poskytovaná len v prípadoch, ktoré jasne súvisia s nadnárodnými obchodnými komplikáciami. Cieľom je zabezpečiť férovosť a zabrániť zneužívaniu systému.
Príprava na neisté časy
Ekonomické vzťahy medzi krajinami sú čoraz krehkejšie a slovenská ekonomika, silne orientovaná na export, je na vonkajších trhoch závislá. Nový kurzarbeit tak reaguje na realitu dnešného sveta a pripravuje Slovensko na možné ďalšie krízy, ktoré môžu vzniknúť bez varovania – či už ide o obchodné vojny, embargá alebo zmeny v geopolitickej situácii.
