Rozhodnutie ukončiť výrobu cukru v trenčianskoteplianskom podniku Považský cukor má výrazné dôsledky nielen pre samotnú firmu, ale aj pre celé slovenské poľnohospodárstvo. Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory môže tento krok znamenať stratu potravinovej sebestačnosti v cukre a zároveň prehĺbenie negatívneho salda zahraničného obchodu s agrokomoditami v desiatkach miliónov eur.
Predseda SPPK Andrej Gajdoš upozorňuje, že cukor bol jednou z mála komodít, v ktorých si Slovensko dokázalo dlhodobo udržať sebestačnosť. Zatvorením posledného cukrovaru mimo Serede však krajina túto výhodu stráca.
Podľa neho ide o zásadný zásah do potravinovej bezpečnosti, keďže domáca výroba už nebude schopná pokryť spotrebu obyvateľstva a Slovensko sa stane odkázaným na dovoz cukru zo zahraničia.
Negatívny dopad na obchodnú bilanciu
Ukončenie výroby v Považskom cukre sa podľa SPPK prejaví aj na zahranično-obchodnej bilancii. Gajdoš pripomína, že saldo obchodu s agrokomoditami bolo už v období január až október minulého roka na úrovni približne 2,4 miliardy eur a medziročne sa zhoršilo o 38 miliónov eur.
„Teraz môžeme s istotou povedať, že sa opäť zvýši o niekoľko desiatok miliónov eur,“ uviedol Gajdoš s tým, že výpadok domácej výroby cukru tento trend ešte prehĺbi.
Zatvorenie cukrovaru znamená zásadný problém pre približne 120 pestovateľov cukrovej repy, ktorí dodávali surovinu do Považského cukru. Spolu hospodárili na výmere približne 8200 hektárov.
Predseda Zväzu pestovateľov cukrovej repy Slovenska Róbert Kovács upozorňuje, že farmári tak zo dňa na deň prišli o stabilného odberateľa, čo ohrozuje ich ekonomickú stabilitu.
Pestovatelia podľa Kovácsa plánujú od spoločnosti Považský cukor požadovať finančné odškodnenie za ukončenie zmluvných vzťahov. Zväz už pripravil list, v ktorom špecifikoval svoje požiadavky.
Ďalším problémom sú podľa neho špecializované poľnohospodárske stroje, ktoré sú určené výlučne na pestovanie cukrovej repy. Bez domáceho cukrovaru ich využitie stráca zmysel. Kovács preto navrhuje, aby majiteľ cukrovaru pomohol farmárom s ich predajom do zahraničia, napríklad do Poľska, Nemecka, Švédska či Dánska.
Presun produkcie do Serede
Istou nádejou pre pestovateľov je možnosť presunu časti produkcie do cukrovaru v Seredi, ktorý je dnes jediným funkčným cukrovarom na Slovensku. Kovács uviedol, že rokovania sú zatiaľ pozitívne a časť plôch by sa mohla presmerovať.
Podľa jeho odhadu by vďaka tomu nemusela Slovenská republika prísť o polovicu svojej sebestačnosti v cukre, hoci dopad na obchodnú bilanciu môže v budúcnosti dosiahnuť až 50 miliónov eur ročne.
Konateľ spoločnosti Slovenské cukrovary Adrián Šedivý potvrdil, že seredský závod sa pokúsi zachrániť aspoň časť pestovateľského regiónu, ktorý opúšťa Považský cukor.
„Nie sme schopní okamžite prevziať celú výmeru opustených pestovateľov, ale robíme kroky, aby sme už v tomto roku dokázali zvýšiť spracovateľskú kapacitu,“ uviedol Šedivý. Aktuálne podľa neho rokujú s 36 poľnohospodárskymi podnikmi, ktoré reprezentujú výmeru približne 2300 až 2500 hektárov.
Cieľ: návrat k 60 – 80 % sebestačnosti
Šedivý zároveň dodal, že ambíciou Slovenských cukrovarov je vrátiť sebestačnosť v cukre aspoň na úroveň 60 až 80 percent.
„Bol by som veľmi rád, keby sme dokázali zabezpečiť, aby domáci trh zásoboval cukor vyrobený z domácej suroviny,“ zdôraznil.
Väčšinový vlastník Považského cukru, nemecká spoločnosť Nordzucker Group, oznámil 5. februára ukončenie výroby cukru a spracovania cukrovej repy v závode v Trenčianskej Teplej.
Firma plánuje pokračovať v prevádzke ako obchodné a logistické centrum, ktoré bude zásobovať slovenský trh a ďalšie krajiny juhovýchodnej Európy.
Podľa SPPK ide o ďalší príklad toho, ako Slovensko postupne stráca kontrolu nad kľúčovými potravinovými komoditami. Gajdoš upozorňuje, že bez systematickej podpory domáceho spracovateľského priemyslu bude krajina čoraz viac závislá od dovozov.
Zatvorenie cukrovaru v Trenčianskej Teplej tak podľa neho nie je len lokálnym problémom, ale symbolom širšieho úpadku potravinovej sebestačnosti Slovenska.
