Premiér Robert Fico má počas svojej plánovanej návštevy USA podpísať historickú dohodu o výstavbe nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach. Projekt v hodnote až 15 miliárd eur má byť financovaný zo štátneho rozpočtu, bez verejného obstarávania. Kým vláda hovorí o energetickej nezávislosti, odborníci varujú pred netransparentnosťou.
Informáciu o blížiacej sa ceste premiéra Fica do Bieleho domu priniesol maďarský investigatívny novinár Szabolocs Panyi na sociálnej sieti, podľa ktorého má šéf Smeru vo Washingtone podpísať dohodu o výstavbe nového jadrového bloku americkou spoločnosťou Westinghouse. Projekt sa má pohybovať v hodnote 12 až 15 miliárd dolárov, čo by z neho urobilo najväčšiu investíciu v histórii Slovenska. Informuje o tom portál Pravda.
„Dohoda bola sfinalizovaná nedávno. Podľa aktuálnych plánov by sa Ficova cesta mala čoskoro uskutočniť,“ uviedol Panyi.
Slovensko si môže vyberať
Hoci americké veľvyslanectvo stretnutie Fica s Trumpom priamo nepotvrdilo, z ich stanoviska vyplýva, že predmetom pripravenej medzištátnej dohody nebude explicitne výstavba elektrárne spoločnosťou Wesinghouse. Dohoda má skôr vytvoriť rámec pre spoluprácu v oblasti jadrovej energetiky.
„Medzivládna dohoda nevyžaduje, aby si Slovensko zvolilo konkrétnu technológiu alebo spoločnosť. Namiesto toho stanovuje rámec na podporu spolupráce a asistenciu pri rozvoji projektu. Voľba poskytovateľa technológie vrátane spoločnosti Westinghouse je výlučne rozhodnutím Slovenska,“ uviedla ambasáda.
Podľa Sakovej je dohoda už schválená
Denisa Saková (Hlas) v nedeľu (20. júla) v relácii Ta3 potvrdila, že dohoda s americkou vládou už prešla schvaľovacím procesom a momentálne čaká na notifikáciu Európskej komisie. „Očakávame odpoveď do konca júla tohto roku,“ dodala.
Podľa Sakovej má dohoda umožniť ďalší vývoj – konkrétne realizáciu štúdií uskutočniteľnosti, technických a ekonomických analýz. Ambíciou je začať s realizáciou projektu ešte na jeseň alebo začiatkom zimy, a do roku 2027 podpísať zmluvu s hlavným dodávateľom – spoločnosťou Westinghouse.
Hrozí netransparentnosť aj predraženie
Energetický analytik Radovan Potočár z Energie-portal.sk upozorňuje, že upustenie od verejného obstarávania pri projekte takéhoto rozsahu môže byť problematické. „Jadrové projekty sa bežne realizujú aj takouto formou a Westinghouse je veľký renomovaný hráč, ale transparentnosti celého postupu by určite prospelo, keby vláda jasne odkomunikovala, prečo opustila zámer vyhlásiť tender a za akých okolností dohoda s USA vzniká,“ uviedol.
Potočár pripomenul, že v Česku sa do výberového konania na rozšírenie Dukovian prihlásil aj francúzsky EDF a juhokórejská KHNP. Podľa neho by Westinghouse bol favoritom aj v prípade otvorenej súťaže, no verejnosť by do procesu aspoň videla.
Prečo nie tender?
Saková argumentuje, že tender by bol príliš zdĺhavý a drahý. Pripomenula tiež, že v Česku trval štyri roky a stál stovky miliónov eur. „Aj my sme chceli ísť formou tendra. Keď sme sa pozreli na Čechy, kde ten tender bežal približne štyri roky a náklady na to boli niekoľko sto miliónov eur, aby celú tú fázu vôbec uzatvorili, a nakoniec, kto je vo finále dodávateľ? Westinghouse s Juhokórejčanmi,“ podotkla.
Ministerka zároveň vysvetlila, že z veľkých jadrových veľmocí (USA, Rusko, Kórea, Francúzsko) zostáva po geopolitickom výpadku Ruska a kapacitných problémoch Francúzska už len Westinghouse ako reálna možnosť. „Zostáva nám jedine Westinghouse, americká spoločnosť, ktorá stavia elektráreň v Poľsku, Bulharsku a bude sa podieľať na Česku. To znamená, že bude celá flotila westinghousových jadrových elektrární v Európe,“ vyzdvihla.
Financovanie len zo štátneho rozpočtu
Celý projekt má financovať štát, čo prináša ďalšie rizká. Podľa Potočára výstavba jadrového bloku trvá roky až desaťročia a môže ju ovplyvniť každá budúca vláda.
„Ak napríklad, v hypotetickom scenári, nejaká vláda už nebude dávať projektu prioritu a priškrtí jeho financovanie, celý investičný zámer sa môže o to viac natiahnuť a v konečnom dôsledku aj predražiť. To je zároveň hlavným úskalím projektu aj z toho pohľadu, že projekt chce kompletne financovať vláda,“ upozornil.
Dôležitým faktorom bude aj zapojenie slovenských firiem. „Aj Slovensko má vysoko špecializované firmy s dlhou tradíciou v jadrovej energetike, ktoré by sa v role subdodávateľov vedeli do projektu zapojiť. Predpokladám, že pri rokovaniach s USA je na stole aj táto otázka,“ dodal analytik.
Naposledy bol na návšteve Pellegrini
Naposledy sa s Donaldom Trumpom stretol prezident Peter Pellegrini. Bolo to na júlovej schôdzke v Haagu pred začiatkom summitu NATO, kde sa krátko porozprávali o energetike, konkrétne o výstavba jadrovej elektrárne Westinghousom. Pellegrini bol vtedy v delegácii spolu s ministrami Kaliňákom a Blanárom.
Robert Fico sa s Trumpom osobne nestretol, no bol v jeho blízkosti. Vystúpili vo februári na zraze americkej konzervatívnej politiky CPAC. Trump si všimol Fica z pódia a odkázal mu: „Ďakujem, Robert. Rád ťa vidím.“
