Európska únia spúšťa doteraz najrozsiahlejšiu obrannú iniciatívu, ktorá má posilniť bezpečnosť kontinentu a pripraviť ho na možné vojenské hrozby. Do tejto stratégie majú smerovať stovky miliárd eur. Podľa agentúry Bloomberg sa o novom bezpečnostnom systéme bude diskutovať na mimoriadnom summite EÚ, ktorý je naplánovaný na 6. marca v Bruseli.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila tento plán za zásadný krok k znovuvyzbrojeniu Európy. „Takéto rozhodnutia prichádzajú raz za generáciu,“ zdôraznila.
Prvý krok reformy spočíva v zmiernení fiškálnych pravidiel, čo by mohlo EÚ umožniť získať na obranu približne 160 miliárd eur. Druhá fáza sa sústredí na vytvorenie mechanizmu spoločných výdavkov na obranu, ktorý zabezpečí financovanie strategických vojenských projektov. Prioritou sú moderné systémy protivzdušnej obrany, zbrane s dlhým doletom, drony, umelá inteligencia pre vojenské účely a ďalšie technologicky pokročilé riešenia.
Tretí krok reformy sa zameriava na úpravu pravidiel pre Európsku investičnú banku, ktorá doteraz financovala iba projekty s dvojakým využitím. Táto zmena by mohla prilákať súkromný kapitál a zvýšiť dostupnosť úverov pre obranný priemysel.
Financovanie obrany: krajiny sa nezhodujú na prioritách
Novú stratégiu pre európsky obranný sektor predstaví 19. marca komisár pre obranu Andrius Kubilius spolu s vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničné veci Kajou Kallasovou. Súčasťou diskusií bude aj návrh Ursuly von der Leyenovej na presun nevyčerpaných fondov EÚ, vrátane tých určených na obnovu po pandémii, do obranných projektov.
Jednotlivé členské štáty však majú na financovanie rozdielne pohľady. Francúzsko presadzuje investície do systémov protivzdušnej obrany, vojenskej umelej inteligencie a vesmírnych technológií. Poľsko a pobaltské štáty požadujú prioritné navýšenie muničných zásob a posilnenie ochrany východnej hranice. Holandsko zase zdôrazňuje potrebu investícií do námorného dohľadu a protivzdušnej obrany.
Reakcia na nové globálne hrozby
Podľa agentúry Bloomberg budú musieť členské štáty dospieť aj k dohode o definícii obranných výdavkov a ich zosúladení s cieľmi NATO, ktoré požaduje, aby krajiny investovali minimálne 2 % HDP na obranu.
Európska únia týmto krokom reaguje na narastajúcu hrozbu zo strany Ruska a zároveň na neistotu súvisiacu s politikou Donalda Trumpa, ktorý je často kritizovaný za ústretový postoj k Moskve. Vývoj ukazuje, že EÚ vníma potrebu budovania vlastnej obrany ako nevyhnutnú a pristupuje k nej s väčšou vážnosťou než kedykoľvek predtým.
