Astronómovia zaznamenali výnimočne silnú slnečnú erupciu, ktorá môže v najbližších dňoch vyvolať geomagnetickú búrku a priniesť polárnu žiaru viditeľnú aj v strednej Európe.
Vo večerných hodinách 11. novembra sa na Slnku odohrala udalosť, ktorú odborníci označujú za jednu z najvýraznejších v posledných rokoch. Aktívna oblasť AR 4274 vyprodukovala erupciu triedy X5.1 – extrémne silný výbuch, ktorý patrí k vrcholu škály slnečnej aktivity. Informoval portál iMeteo.
Takéto záblesky dokážu v priebehu sekúnd uvoľniť energiu porovnateľnú s miliardami jadrových výbuchov. Výsledkom je masívny výron koronálnej hmoty (CME) – oblak žeravej plazmy, ktorý sa momentálne pohybuje smerom k Zemi.
Podľa odborníkov z NOAA a NASA môže ísť o šiestu najsilnejšiu erupciu aktuálneho slnečného cyklu. Zasiahnutie Zeme sa očakáva v priebehu 12. až 13. novembra, pričom následky môžu byť výrazné – od rušenia technológií až po vizuálne fenomény na oblohe.
Čo sa deje počas slnečnej erupcie
Erupcie triedy X patria medzi najnebezpečnejšie a sú často sprevádzané röntgenovým a ultrafialovým žiarením. V tomto prípade sa navyše objavil aj tzv. halo CME, teda výron smerujúci priamo k Zemi.
Predchádzajúce slabšie výbuchy z rovnakej oblasti už vyslali dve ďalšie oblaky plazmy. Tie sa podľa vedcov môžu „zliať“ do jednej mohutnej štruktúry – jav známy ako kanibalské CME, kedy rýchlejšie výrony dobehnú pomalšie a vytvoria silnejší náraz.
Takáto kombinácia by mohla spôsobiť niekoľko po sebe nasledujúcich úderov do zemskej magnetosféry, čo zvyšuje šancu na výnimočne intenzívnu geomagnetickú búrku.
Očakávané účinky na Zem
Podľa prvotných modelov by kombinácia týchto výronov mohla spôsobiť geomagnetickú aktivitu na úrovni G2 až G3, no dnešná X5.1 erupcia má potenciál vytlačiť búrku až na úroveň G4. Intenzita závisí od orientácie magnetického poľa prichádzajúcej plazmy – ak bude smerovať južne, energia sa prenesie do magnetosféry účinnejšie a búrka zosilnie.
Silnejšie geomagnetické búrky však neznamenajú len vizuálne divadlo na oblohe. Ich dôsledkom môžu byť krátkodobé výpadky vysokofrekvenčnej rádiovej komunikácie, poruchy GPS signálu, zvýšené zaťaženie energetických sietí vo vyšších zemepisných šírkach či problémy so satelitmi na obežnej dráhe. Letecké spoločnosti zvyknú pri takýchto udalostiach preventívne meniť trasy letov bližšie k pólom a operátori monitorujú tok slnečného vetra, aby včas zareagovali.
Polárna žiara možno aj nad Slovenskom
Ak sa predpovede potvrdia, na oblohe sa môže objaviť pestrofarebná polárna žiara. Zatiaľ čo pri bežných geomagnetických búrkach býva viditeľná len v oblastiach ako Aljaška, Island či severná Škandinávia, pri úrovni G3+ až G4 by sa hranica viditeľnosti mohla posunúť až k strednej Európe.
Podľa astronómov tak existuje malá, no reálna šanca, že počas jasnej noci bude možné pozorovať jemné záblesky nad severným horizontom aj na Slovensku či v Česku. „Pri vhodnej orientácii magnetického poľa a bezoblačnej oblohe môžeme zazrieť slabý náznak žiary,“ uviedli odborníci z portálu imeteo.sk.
Kedy sledovať oblohu? Najpravdepodobnejší čas príchodu CME sa odhaduje na noc z utorka na stredu alebo zo stredy na štvrtok. Ak sa výpočet trajektórie potvrdí, severné regióny Európy zažijú jedno z najpôsobivejších svetelných divadiel posledných rokov.
