V nedeľu priniesli správy, ktoré zamrazili nielen horského turistu, ale celú alpskú komunitu. Päť nemeckých horolezcov zahynulo po páde lavíny v talianskom regióne Južné Tirolo, blízko švajčiarskych hraníc. Medzi obeťami je aj 17-ročné dievča.
Podľa dostupných informácií sa všetko odohralo pri výstupe na horu Cima Vertana (alebo známa ako Vertainspitze, 3 545 m n. m.), keď lavína zasiahla vyše 3 200-metrovú výšku.
Ako sa nešťastie stalo
K udalosti došlo približne v sobotu okolo 16:00 h, keď sa horolezci nachádzali na severnej stene vrchu Cima Vertana. Lavína sa zrútila práve v čase, keď niekoľko skupín vystupovalo vo vysokohorskom teréne. Horská služba neskôr uviedla, že „prvá skupina pozostávajúca z troch ľudí bola úplne pochovaná pod snehom a traja horolezci zomreli.“
Dvaja z horolezcov – otec a jeho 17-ročná dcéra – boli v druhej skupine. Neskôr sa potvrdilo, že „mali byť zachytení lavínou a padli približne 200 metrov,“ uviedol hovorca horskej služby Olaf Reinstadler.
Akcia horskej záchrannej služby sa stretla s výraznými komplikáciami: nepriaznivé počasie, nízka viditeľnosť, strmé steny a rýchlo sa meniace podmienky. Svoj podiel mala aj lavína, ktorá schádzala v úzkom žľabe, čo obetiam výrazne znížilo šancu na únik. Talianski záchranári využili vrtuľníky, drony s termovíziou a psy, aby lokalizovali telá. Dve osoby sa podarilo zachrániť: boli vybrané z oblasti a hospitalizované v Bolzane. Ich svedectvá budú kľúčové pri hodnotení príčin tragédie.
Situácia v regióne a možné príčiny
Región Ortler/Verina má dlhú históriu vysokohorských túr a nebezpečenstvo lavín tu nebolo nikdy úplne eliminované. Podľa vyšetrovateľov bola v čase nehody snehová pokrývka novšia a menej stabilná – ľadová vrstva nebola dostatočne spevnená. „Riziko lavín nebolo považované za výnimočne vysoké,“ uvádza reportáž. Napriek tomu sa terén ukázal ako mimoriadne nebezpečný.
Tragédia rezonuje aj tým, že medzi obeťami boli otec s dcérou, ktorí podľa záchranárov najprv varovali ostatných. Ich rozhodnutie upozorniť druhých možno zachránilo životy dvoch preživších. Zároveň však podčiarkuje, aká krutá môže byť hora – aj keď máte skúsenosti a vybavenie, príroda vie byť nekompromisná.
Otázky, ktoré teraz visia vo vzduchu
- Prečo sa horolezci odhodlali vystupovať tak neskoro popoludní v exponovanom teréne?
- Aké boli ich skúsenosti a vybavenie?
- Ako reagovali záchranári a či sa dalo znížiť riziko vopred?
Toto nešťastie je krutým pripomenutím, že vysokohorská turistika a horolezectvo ostávajú extrémne rizikovou aktivitou aj v 21. storočí. Sedemdesiat rokov po prvých veľkých alpínskych expedíciách je napriek technike a záchranným službám každý výstup stále výzvou – a niekedy, ako v tomto prípade, aj fatálnou chybou prírody.
