V srdci Afriky sa odohráva dramatický príbeh, ktorý zatiaľ uniká pozornosti globálnych médií. Krajinu, no najmä jej mestá, začínajú doslova rozrezávať obrovské praskliny v zemi. Podľa najnovšej štúdie publikovanej v prestížnom časopise Nature ide o nový geohydrologický hazard, ktorý môže v nasledujúcich desaťročiach ohrozovať životy miliónov obyvateľov po celom globálnom juhu.
Výskumníci zmapovali 26 miest v Demokratickej republike Kongo (DRK) a identifikovali 2 922 masívnych eróznych výmoľov – známych ako „gullies“. Tieto hlboké a rýchlo sa rozširujúce priekopy vznikajú najmä v dôsledku silných dažďov, ktoré odplavujú nestabilnú pôdu v kombinácii s nekontrolovanou urbanizáciou. Informoval portál Iflscience.
Niektoré trhliny sú také veľké, že dokážu pohltiť celé domy či cestné komunikácie. Pre miestnych obyvateľov sa tak z noci na ráno menia mestské ulice na nebezpečné pasce.
Desaťročia strát a vysídlenia
Medzi rokmi 2004 a 2023 muselo svoje domovy opustiť približne 118 600 ľudí. Výmoľy totiž neraz zasiahli celé štvrte, ktoré sa stali neobývateľnými. Ide o čísla, ktoré sa rovnajú veľkosti stredne veľkého slovenského mesta.
A situácia sa dramaticky zhoršuje. V období 2010 – 2023 sa počet ľudí žijúcich v ohrozených oblastiach zdvojnásobil – z 1,6 milióna na 3,2 milióna. Vývoj tak jasne ukazuje na exponenciálny trend, ktorý môže mať v blízkej budúcnosti ničivé následky.
Problém celého globálneho juhu
Hoci štúdia sa sústredila na DRK, autori upozorňujú, že ide o problém zasahujúci mnohé krajiny Afriky, Latinskej Ameriky či Ázie. Všade tam, kde dochádza k prudkej urbanizácii bez regulácií a bez základnej infraštruktúry na odvádzanie dažďovej vody, sú mestá ohrozené.
Neregulovaná výstavba, absencia kanalizačných systémov a rozširovanie sídiel do nestabilných pôd robia mestá extrémne zraniteľnými. Prudké lejakové zrážky potom pôsobia ako spúšťač: namiesto toho, aby voda odtiekla bezpečne, hľadá si vlastné cesty a vyrezáva obrovské jazvy naprieč obývanými štvrťami.
Klimatická kríza ako urýchľovač
Vedci varujú, že klimatická zmena ešte viac zvýši riziko. Prognózy naznačujú, že v tropickej Afrike môžu v nasledujúcich desaťročiach intenzity zrážok vzrásť o 10 až 15 %. A práve silné a krátkodobé lejaky sú hlavným faktorom vzniku a rozširovania výmolov.
Metaanalýza dostupných dát dokonca ukazuje, že takéto zmeny by mohli rýchlosť šírenia týchto trhlín zdvojnásobiť – pokiaľ sa nezmenia iné faktory. To znamená, že rozsiahle erózne jazvy sa môžu šíriť ešte rýchlejšie a pohltia celé nové mestské štvrte.
Prevencia namiesto drahej sanácie
Stabilizovať už existujúce výmole je podľa odborníkov extrémne drahé a technicky zložité. Preto je podľa nich jedinou realistickou cestou prevencia.
Relatívne jednoduché inžinierske riešenia, ako sú plytké odvodňovacie kanály či takzvané „swales“ (zeleňou pokryté rigoly, ktoré umožňujú vode vsiaknuť do pôdy namiesto toho, aby stekala po povrchu), môžu mať veľký efekt.
Ďalšou možnosťou je presmerovanie odtoku z ciest a svahov, ktoré sú náchylné na eróziu. Tým sa zabráni tomu, aby dažďová voda koncentrovane narazila na jedno miesto a začala vyrezávať nové priekopy.
instagram]
Je toto zánik našich miest?
Zatiaľ čo svetová pozornosť je upretá na povodne, extrémne horúčavy či ničivé búrky, gigantické praskliny v mestách zatiaľ ostávajú v tieni. Vedci však upozorňujú, že práve tieto „tiché jazvy“ sa môžu stať jedným z definujúcich environmentálnych rizík pre mestá globálneho juhu v 21. storočí.
