Rozhodnutie Ústavného súdu, ktorým pozastavil účinnosť zákona o mimovládnych organizáciách, spustilo ostrú politickú reakciu zo strany Úradu vlády. Najtvrdšie slová zazneli od jeho šéfa Juraj Gedra, ktorý spochybnil nezávislosť súdu a jeho verdikt prepojil s aktivitami zahraničných diplomatov.
Gedra vystúpil na sociálnych sieťach s tvrdením, že rozhodovanie sudcov nebolo podľa neho výsledkom čisto právneho posúdenia, ale dôsledkom vonkajšieho politického tlaku. Naznačil, že návštevy viacerých európskych veľvyslancov u predsedu súdu mali predchádzať vydaniu nálezu, ktorým sudcovia zastavili zákon presadzovaný vládou. Podľa jeho slov v takom prípade nemožno hovoriť o fungovaní právneho štátu. Aktuality pripomínajú, že Gedra pritom čelí trestnému stíhaniu v kauze MH Invest.
Súbežne s touto kritikou oznámil spustenie rozsiahlej kontroly mimovládnych organizácií, ktorú minulý týždeň schválil kabinet premiéra Robert Fico. Úrad vlády začal oslovovať kontrolné orgány s cieľom zosúladiť postup pri preverovaní činnosti neziskového sektora. Gedra tento krok prezentoval ako reakciu na zásah Ústavného súdu, ktorý zákon označil za protiústavný.
Vo svojich vyjadreniach ďalej tvrdil, že návrhy na preskúmanie zákona podali osoby a subjekty prepojené na takzvané politické mimovládky. Spomenul aj diplomatické návštevy zástupcov Spojeného kráľovstva, Holandska, Luxemburska a Francúzska u predsedu Ústavného súdu Ivan Fiačan. Podľa Gedru sa podobný scenár údajne opakuje aj pri iných nezávislých inštitúciách, keď pred ich rozhodnutiami prichádzajú zahraniční diplomati. Ako príklad uviedol aj stretnutia veľvyslancov s generálnym prokurátorom Maroš Žilinka, ktorý sa v poslednom období dostal do sporu s vládnymi predstaviteľmi.
Tvrdenia sú v rozpore s realitou
Na tieto obvinenia reagoval Ústavný súd Slovenskej republiky mimoriadne rázne. Vo svojom stanovisku odmietol akékoľvek prepojenie diplomatických návštev s nálezom, ktorý bol vydaný ešte 17. decembra 2025. Podľa súdu ide o tvrdenia, ktoré sú v rozpore s faktami a realitou. Zároveň zdôraznil, že rozhodovanie sudcov je nezávislé a nestranné a nie je výsledkom politických objednávok ani zahraničných vplyvov.
Hovorkyňa súdu Martina Ferencová upozornila, že šírenie nepodložených špekulácií vážne narúša dôveru verejnosti v ústavné inštitúcie. Podľa jej slov je o to znepokojujúcejšie, ak takéto vyjadrenia zaznievajú od vysokopostaveného predstaviteľa Úradu vlády. Rešpekt k princípom právneho štátu si podľa nej vyžaduje vecnú a odbornú polemiku s rozhodnutím, nie jeho spochybňovanie bez relevantných dôkazov.
Do konania pred Ústavným súdom sa zapojil aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, ktorý rozhodnutie sudcov privítal. Upozornil, že od 4. februára 2026 už mimovládne organizácie nemusia plniť povinnosti zavedené zákonom prijatým na jar 2025. Štát zároveň podľa jeho slov stratil možnosť sankcionovať ich za nedodržiavanie týchto ustanovení. Ide najmä o povinnosť zverejňovať údaje o darcoch či vybavovať žiadosti podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Napriek rozhodnutiu súdu Gedra avizuje pokračovanie kontroly neziskového sektora. Tvrdí, že v minulom roku skončilo v mimovládnych organizáciách približne 400 miliónov eur a štát má právo preveriť, či tieto subjekty skutočne napĺňajú účel, na ktorý boli založené. Podľa neho existujú nadácie, ktoré sa namiesto verejnoprospešnej činnosti venujú politickým aktivitám.
Medzi organizáciami, ktoré vládni predstavitelia označujú za politické, spomenul napríklad Nadáciu Zastavme korupciu a tiež Transparency International. Kontroly sa majú zamerať aj na hospodárenie s verejnými a európskymi financiami, dodržiavanie pravidiel verejného obstarávania či preverovanie zmluvných vzťahov a využívanie prostriedkov z dvoch percent dane z príjmu. Gedra na záver zdôraznil, že kontrola podľa neho nepredstavuje šikanu, ale legitímny nástroj na dohľad nad dodržiavaním pravidiel.
