Takmer 60 percent zamestnancov vstupuje do roka 2026 s nádejou na zvýšenie mzdy. Najnovší prieskum ukazuje rastúci optimizmus, no experti zdvíhajú varovný prst – nie všetkým sa želaný rast skutočne podarí vyjednať.
Podľa odborníkov sú očakávania Slovákov často spojené s obdobím, keď firmy bilancujú minulý rok a predstavujú nové ciele. Práve to otvára priestor na diskusie o platoch, no výsledok nemusí vždy naplniť predstavy. Informuje o tom portál tvnoviny.sk.
Optimistické očakávania väčšiny zamestnancov
Najnovší prieskum Alma Career ukazuje, že tretina zamestnancov očakáva rast mzdy už začiatkom roka. Ďalších 25 percent to síce nepovažuje za isté, no zároveň túto možnosť pripúšťa.
Spolu tak do nového roka vstupuje takmer 60 percent ľudí s nádejou na vyšší plat.
PR manažérka Ľubica Melcerová vysvetľuje dôvody takéhoto optimizmu: „Začiatok roka je pre mnohých nový štart. Firmy bilancujú výsledky a komunikujú plány, čo prirodzene otvára tému mzdy.“
Ako si úspešne vypýtať vyšší plat?
Podľa odborníčky je rozhodujúca príprava, jasné argumenty a vhodné načasovanie. „Treba vedieť pomenovať svoj prínos, výsledky a mať reálne očakávania. Pomáha aj vyššia kvalifikácia či prevzatie väčšej zodpovednosti,“ dodáva Melcerová.
Prieskum zároveň ukazuje, že stagnujúca mzda je najčastejším dôvodom, prečo ľudia menia prácu.
Hoci sa Slovensko na začiatku roka pripravuje na nové výzvy, odborníci upozorňujú, že úspech pri rokovaní o plate bude závisieť najmä od argumentov a reálnych možností zamestnávateľov.
Konsolidácia bude bolieť hlavne mladých a rodiny
Analýzy ukazujú, že Slovensko sa bez zásadných zásahov nezaobíde – verejné financie sú pod silným tlakom a dlh narastá rýchlejšie, než je dlhodobo únosné. Pripravovaný balík opatrení má od roku 2026 znížiť deficit približne o 1,6 miliardy eur, čo predstavuje viac než jedno percento nášho HDP.
Ako uvádza Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, pre bežného človeka je dôležité najmä to, koho sa úsporné opatrenia dotknú najviac. Odpoveď je jednoznačná: hlavne tých, ktorí pracujú, budujú kariéru alebo len nedávno vstúpili na trh práce.
Najmladší zaplatia najviac
Najväčšiu časť dopadov ponesú ľudia v produktívnom veku a tí, ktorí práve začínajú pracovať. Odborné prepočty ukazujú, že zvyšovanie daní, odvodov či obmedzovanie verejných služieb sa premietne do ich života prakticky každým rokom. Priemerná suma, ktorou prispeje pracujúci človek, sa odhaduje na viac ako stovku eur ročne počas celého aktívneho života.
Najnovšie odhady upozorňujú aj na to, že práve úplne najmladšie generácie sa stretnú so zvýšenou záťažou najdlhšie. Súčasný systém ich zasiahne stabilným, každoročným zvyšovaním nákladov, ktoré budú pociťovať celé desaťročia.
Medzi hlavné dôvody patrí:
- dlhodobé zaťaženie vyššími daňami a odvodmi
- nižší rast disponibilného príjmu
- postupné obmedzovanie verejných služieb
- dlhodobé pôsobenie úsporných opatrení počas celého pracovného života.
Rodiny a pracujúci prídu o časť príjmov
Konsolidácia nebude viditeľná len na úrovni tabuľkových výpočtov. Dotkne sa každodenného života domácností, a to najmä tých, ktoré už dnes počítajú každý výdavok. Pre priemernú rodinu so štyrmi členmi môže znamenať ročný výpadok v príjme približne vo výške niekoľkých stoviek eur. Aj jednotlivci bez detí zaznamenajú pokles rozpočtu, hoci v menšom rozsahu.
Takéto zmeny sa môžu prejaviť na životnom štandarde, plánovaní voľnočasových aktivít či v možnostiach úspor. Ide o reálne dopady, ktoré sa budú kumulovať každým rokom.
