Odborníci ho dodnes považujú za najlepšieho rozprávača českého filmu. Karel Kachyňa (†79) chcel pred 55 rokmi zverejniť svoj trezorový hit Ucho, ale nakoniec si diváci počkali 20 rokov. Príbeh o strachu, morálnom úpadku a poklese doby na prahu 90. rokov zažiaril v Cannes.
Jeho prvá kópia bola pripravená pre kiná 29. decembra 1969. „Ani po úprave sa nedá distribuovať!“ hromžil hlavný ideológ normalizácie Jan Fojtík (†96) vo svojej správe predsedníctvu ÚV KSČ v januári 1970, keď súdruhovia uložili československý čiernobiely film Ucho do najtemnejšieho kúta trezoru, píše portál blesk.cz.
„Je antikomunistický, používa prostriedky obvyklé vo filmoch západného typu, napríklad Jamesa Bonda,“ napísal o príbehu neistoty, beznádeje, strachu a špehovania zo strany mocných, ako ho prežívajú ministerský námestník Ludvík (Radoslav Brzobohatý, †79) a jeho manželka Anna (Jiřina Bohdalová, 93) pod dohľadom Štátnej bezpečnosti (StB).
„Scenár sme napísali s Janom Procházkom (†42) narýchlo a narýchlo sme ho aj natočili. Vedeli sme, že nemáme veľa času,“ povedal Karel Kachyňa. Do hlavnej ženskej úlohy pôvodne zvažoval Milenu Dvorskú (†71) alebo Evu Pilarovú (80), ale na filmový festival v Cannes ho išla zastupovať Bohdalová, ktorú napokon obsadili v roku 1990, keď sa film konečne dostal do kín.
„Vďaka nemu som sa prvýkrát prešla po červenom koberci. Bola to pre mňa obrovská česť. Len moji rodičia to už nevideli,“ spomínala herečka. Stále aktuálny film dokázal obrovský talent zúčastnených, ale aj bolesti doby. „Nesmieš počúvať ani na záchode, ucho,“ stále znie v tiesnivej atmosfére diela zreštaurovaného z pôvodného negatívu a pôvodnej zvukovej stopy.
Hoci si Ucho všetci pamätajú ako intímny príbeh dvoch postáv, v minipríbehoch sa objavilo množstvo ďalších hviezd. Napríklad Bořivoj Navrátil (†78), Jiří Císler (†76) alebo František Němec (81). Tí sa ešte dočkali filmovej premiéry, ale scenárista Jan Procházka už také šťastie nemal. Približne rok po vzniku diela zomrel na rakovinu.
Napriek tomu, že všetci tvorcovia filmu boli ostro napomínaní a Bohdalovej mocní vyčítali, že Annu hrá „príliš dobre“. Výsledkom boli príbehy ako Zlatí úhoři (1979), Sestričky (1983) či Smrť krásnych srncov (1986), ktoré vyšli z Kachyňových rúk. A hviezdy čiernobielej doby nezanikli.
Po filme sa vzali sa
V čase natáčania filmu Ucho sa Jiřina Bohdalová a Radek Brzobohatý chystali vziať. Svoje áno si povedali v roku 1970 počas nakrúcania seriálu F. L. Věk. Zoznámili sa v roku 1964 pri práci na filme Hviezda zvaná Pelyněk v Rumburku. Zamilovali sa do seba a ešte v tom istom roku začali spolu žiť, pričom Jiřina Bohdalová mala deväťročnú dcéru Simonu Stašovú. Ich vzťah bol od začiatku búrlivý a pripomínal taliansku domácnosť, najmä kvôli veľkému temperamentu Bohdalovej.
Počas dvanástich rokov ich manželstvo zažilo mnoho kríz a zmierovaní. V roku 1981 sa Brzobohatý v Tatrách zoznámil s herečkou Hanou Gregorovou, ktorá sa napokon s Radoslavom rozviedla, čo mu Jiřina nemohla dlhé roky odpustiť. Zmierili sa až v roku 2012 počas nakrúcania filmu Vrásky z lásky režiséra Jiřího Stracha, v ktorom obaja hrali.
