Schválený zákon, ktorým sa Úrad na ochranu oznamovateľov transformuje na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti smeruje na Ústavný súd. Opoziční politici zákonu vyčítajú možný rozpor s Ústavou SR a európskym právom.
O osude zákona o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov rozhodne prezident SR a ústavný súd. Opoziční politici trvajú na tom, že ide o likvidáciu nezávislého úradu. Prezidenta SR Petra Pellegriniho opätovne vyzvali, aby schválenú legislatívu vetoval. Z prezidentskej kancelárie v stanovisku odkázali, že prezident si zákon dôkladne preštuduje a rozhodne o ňom v zákonom stanovenej lehote.
Opozícia chce o zrušenie zákona alebo aspoň pozastavenie jeho účinnosti zabojovať aj na Ústavnom súde SR.
„Okamžite odíde na ÚS SR podanie ešte predtým, než to, ako pevne verím, zavetuje prezident, aby ÚS SR mohol čo najskôr túto vec posudzovať. Bude to podanie PS aj ďalších opozičných poslancov,“ priblížil plány opozície predseda hnutia Progresívne Slovensko Michal Šimečka.
„Ficova vládna koalícia stráca úplne všetky zábrany. Na Medzinárodný deň boja proti korupcii schválili zjavne prokorupčný zákon. Dvakrát kvôli tomu skrátili rozpravu a neumožnili poslancom povedať svoje výhrady. Ten zákon je zlý. Je zlý aj po schválení pozmeňujúceho návrhu z dielne Tibora Gašpara (Smer-SD). Všetky podstatné problémy v ňom ostávajú. Likviduje sa nezávislý úrad, vyhadzujú jeho predsedníčku, čím sa spochybňuje nezávislosť tejto inštitúcie, oslabuje sa ochrana oznamovateľov, oslabí sa ochrana obetí trestných činov a bude možné prehodnocovať už poskytnutú ochranu,“ tlmočil výhrady SaS poslanec Ondrej Dostál.
Koalícii vyčítal aj legislatívny proces. „Museli tu v rýchlosti pretlačiť zákon o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov, aby sa pomstili jeho predsedníčke, museli zbúrať všetky parlamentné pravidlá,“ podotkol.
Opozícii neprekáža len obsah schválenej zmeny. Namietajú aj legislatívny proces, akým bol zákon prijatý. Schválenie návrhu považujú viacerí poslanci za čierny deň pre demokraciu a facku všetkým ľuďom, ktorí sa postavili voči korupcii.
„Táto vláda už nemá absolútne žiadnu hanbu, aby rokovala tak, ako to má byť rokované, to znamená v riadnom legislatívnom procese. Lámu cez koleno všetky procesy, všetky inštitúcie, ktoré na Slovensku sú, ktoré držia tú demokraciu,“ kritizoval skrátenie rozpravy predseda poslaneckého klubu Slovensko – Za ľudí Michal Šipoš.
„Veríme, že prezident túto právnu normu nepodpíše, a takisto pridávame svoje podpisy na podanie na Ústavný súd,“ dodal poslanec Marián Čaučík (KDH).
Naopak, minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) trvá na tom, že Úrad, ktorý má na starosti ochranu oznamovateľov korupcie už nebude možné účelovo zneužívať na krytie vybraných ľudí a na útek pred zodpovednosťou.
„Aj keď partia čurillovcov nebola dôvodom na zmenu zákona, je faktom, že práve oni najlepšie ukázali, ako ďaleko sa dal systém zneužívať. Toto nemôže fungovať v žiadnom právnom štáte. Takéto únikové cestičky sa zatvárajú a štát sa opäť vracia k jasným pravidlám, ktoré budú platiť pre každého rovnako….. odteraz platí, že ochrana patrí tým, ktorí si ju zaslúžia, a nie tým, ktorí sa chcú schovať pred následkami svojich činov,“ reagoval na schválenie zákona Šutaj Eštok (Hlas-SD).
Schválený návrh zákona má priniesť transformáciu súčasného Úradu na ochranu oznamovateľov na nový úrad. Ten má okrem agendy oznamovateľov trestnej činnosti prevziať aj agendu odškodňovania obetí trestných činov, ktorú prevezme od ministerstva spravodlivosti. Okrem toho rieši aj preskúmanie ochrany v rámci trestného aj správneho konania.
Prokurátor či správny orgán by tak po novom mali byť počas poskytovania ochrany chránenému povinní priebežne preskúmavať, či kvalifikované oznámenie, na základe ktorého sa rozhodlo o poskytnutí ochrany, spĺňa podmienku kvalifikovanosti a či bolo urobené v dobrej viere.
Urobiť by tak museli aj na základe podnetu zamestnávateľa chráneného oznamovateľa. Podnet by však musel obsahovať informácie, ktoré majú priamu súvislosť s posúdením kvalifikovanosti oznámenia a konaním chráneného oznamovateľa v dobrej viere. V prípade, že by správny orgán či prokurátor zistili, že oznámenie nespĺňa podmienku kvalifikovanosti, alebo že nebolo urobené v dobrej viere, zrušia rozhodnutie, ktorým sa ochrana oznamovateľovi poskytla.
Výhrady voči zákonu tlmočila aj Európska komisia. Prekážala jej možná retroaktivita, ktorú videla v pôvodnom návrhu. Výhrady EK mal odstrániť spoločný pozmeňovací návrh Smeru-SD a Hlasu-SD. Jeho spolupredkladateľ a podpredseda NR SR Tibor Gašpar (Smer-SD) už vopred avizoval, že ak budú výhrady EK pretrvávať, je pripravený v budúcnosti pripraviť do zákona ďalšie zmeny. Ak prezident zákon nepodpíše a vráti ho do NR SR na opätovné prerokovanie, koaličná SNS už avizovala, že nie je vôbec isté, že za prelomenie prezidentovho veta zahlasuje. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2026.
