Ušný maz môže byť dôležitým indikátorom nášho zdravotného stavu. Vedecké analýzy jeho chemického zloženia umožňujú získať informácie, ktoré môžu pomôcť pri diagnostike rôznych ochorení. Hoci sa stále diskutuje o jeho primárnej funkcii, je najpravdepodobnejšie, že udržiava zvukovod čistý a chráni ho pred rôznymi patogénmi, ako sú baktérie, plesne či hmyz.
Zaujímavé je aj jeho potenciálne využitie v medicíne, kde vedci objavili, že ušný maz môže poskytovať informácie o zdravotnom stave človeka. Jeho zloženie sa navyše líši medzi jednotlivými ľuďmi. Napríklad väčšina Európanov a Afričanov má vlhký, lepkavý, žltý alebo oranžový ušný maz, kým 95 % ľudí z východnej Ázie má suchý, sivý a nelepivý ušný maz. Píše BBC.
V roku 1971 profesor Nicholas L. Petrakis zistil súvislosť medzi konzistenciou ušného mazu a rizikom rakoviny prsníka. U žien s vlhkým ušným mazom, najmä tých európskeho, afroamerického a nemeckého pôvodu, bol štvornásobne vyšší výskyt úmrtí na rakovinu prsníka v porovnaní s japonskými a taiwanskými ženami so suchým ušným mazom.
Neskoršie výskumy, ako štúdia z roku 2010, naznačujú, že ženy s rakovinou prsníka v Japonsku mali vyšší výskyt génu spojeného s vlhkým ušným mazu.
Napriek tomu, že tieto zistenia nie sú jednoznačné, ďalšie štúdie v Nemecku, Austrálii a Taliansku neodhalili žiadny zásadný rozdiel v riziku rakoviny prsníka medzi osobami s vlhkým a suchým ušným mazom.
Vedci tiež objavili, že ušný maz môže odhaliť prítomnosť niektorých systémových ochorení, ako je Covid-19 alebo cukrovka typu 1 a 2. Skoršie výskumy naznačili aj možnú súvislosť medzi ušným mazom a srdcovými ochoreniami, aj keď je diagnostika tohto typu jednoduchšia pomocou krvných testov.
V budúcnosti sa očakáva, že podrobnejšie štúdie umožnia využitie ušného mazu ako rutinného diagnostického nástroja na odhaľovanie rôznych zdravotných problémov.
