Zuzana Mauréry patrí medzi najvýraznejšie herečky svojej generácie. Pôsobí suverénne a profesionálne, no sama priznáva, že na začiatku kariéry urobila zásadnú chybu – príliš chcela. Neuhasiteľná túžba po uznaní ju vtedy priviedla k bolestivým sklamaniam. Dnes na tieto skúsenosti pozerá úplne inak.
„Mala som niekoľko momentov, keď som si veľmi priala niečo dosiahnuť – až tak veľmi, že som na to tlačila. A to bol môj najväčší omyl. Prílišná túžba niečo mať, niekam patriť dokáže človeka oslepiť. Bohužiaľ – alebo chvalabohu, mi to došlo hneď na začiatku,“ priznala Mauréry počas Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch v rozhovore. Informuje o tom portál Život.
Začiatky kariéry a hudobná vášeň
Herečka pôvodne túžila hrať muzikál. Milovala Lizu Minnelli a keď počula, že Juraj Nvota pripravuje v Astorke muzikál Kabaret, pôvodne si myslela, že ešte nie je pripravená. Napriek tomu sa naučila hrať na saxofóne, stepovať a naspamäť sa naučila všetky piesne.
„Išla som za režisérom poprosiť, či by som to nemohla hrať. Ale hlavná postava bola už obsadená. Alternovala ju Szidi Tobias a ja som mala byť až tretia… Tak som začala hrať vedľajšiu rolu Frau Kost, v kapele som hrala na saxofóne a čakala som, že po premiére príde moja príležitosť,“ spomína Mauréry.
Skúška trpezlivosti
Hoci sa jej nakoniec podarilo zahrať aj hlavnú postavu Sally, cesta k nej bola komplikovaná. Premiéra, ktorú očakávala, sa posunula o mesiac, čo bolo pre ňu sklamaním. „Najprv to bol strašný pocit. Bála som sa, že pol roka sa tu nervujem a trápim, presnejšie, viac nervujem, ako trápim, a teraz to vyjde nazmar. Ale nakoniec som si povedala, že asi to bude lepšie,“ spomína. Pre ňu bolo najdôležitejšie samotné hranie postavy, nie termín premiéry.
Hľadanie vlastnej cesty
Zuzana sa priznala, že sledovanie alternantiek jej na začiatku komplikovalo hľadanie vlastného stvárnenia postavy. „Hoci nechtiac, vhupla som do ich aranžmánov, preberala som to, čo si ony vymysleli. Nemala som vlastnú cestu, takže hľadanie mojej Sally mi napokon išlo pomalšie. No časom sa to poddalo a s Jurajom Nvotom sme sa na seba naladili,“ uviedla herečka.
Pri príprave na hlavnú rolu výrazne schudla, no tento proces vnímala ako prirodzenú súčasť prípravy. „Schudla som desať kíl, ale ešte stále s tým nie som spokojná. Malo by byť samozrejmosťou, aby herec na javisku dobre vyzeral. Ale zase to nie je najdôležitejšie. Dôležité je, aby bol človek so sebou uzrozumený,“ vysvetlila.
Tvrdá škola divadla
Pre Zuzanu Mauréry bola rola Sally obrovskou školou a zároveň šancou. Po skončení VŠMU získala angažmán v Radošinskom naivnom divadle, kde získala cenné skúsenosti. „Hrať veľmi veľa, to je pre začínajúcu herečku obrovská šanca. Astorka, to je celkom iná poetika. Som rada, že som sa v nej mohla presadiť,“ dodala.
Napriek nadšeniu však premiéra nenaplnila jej očakávania. „Kolegovia mi dávali najavo, že tam nepatrím… Ten ich prístup bol až hnusný. Potrebovala som pomoc a podporu, ale často som si musela všetko zariadiť sama,“ priznáva Mauréry.
Zuzana Mauréry si z týchto skúseností odniesla cenné lekcie. Naučila sa, že túžba po úspechu môže byť oslepujúca, a že trpezlivosť a sebaistota sú pre hereckú kariéru kľúčové.
